KEŽMAROK. Na stretnutí na Bibliotéke v hlavnom meste Slovenska sa v hlave človeka, ktorého história Tatier a Kežmarku drží vo vysokom životnom tempe, Milana Chomu, zrodila myšlienka ukázať históriu i súčasnosť Kežmarskej chaty širokej verejnosti.
Počiatky Kežmarskej chaty, krušné chvíle, keď ju pohltili plamene i myšlienky do budúcna.
To všetko môžete vidieť na netradičnej výstave, ktorá svoje miesto našla v Kežmarskom múzeu. S nápadom prišiel Milan Choma.
„Milan je človek, ktorého pozná snáď celý Kežmarok, je to propagátor tatranskej histórie v regióne a miest, území v Tatrách, ktoré oddávna patrili kráľovskému mestu Kežmarok,“ povedal Dalibor Kišš z občianskeho združenia Kežmarská chata.
Ukázať atmosféru mladším generáciám
Výstavou chceli dať organizátori odpovede na otázky ľudí, ktorí sa podľa slov Kišša neustále pýtajú na aktivity okolo Kežmarskej chaty.
„V predchádzajúcom roku sme kvôli počasiu a snehu nezorganizovali každoročnú brigádu na znášanie odpadu po bývalej vyhorenej chate z miesta, kde kedysi stála. Čiže jeden dôvod bol stretnúť sa so všetkými priaznivcami Kežmarskej chaty. Ďalší dôvod bol dostať do povedomia chatu aj pre mladšie generácie, školákov, mladých ľudí, ktorí nemali možnosť zažiť atmosféru, ktorú zažívali ich rodičia,“ vysvetľuje Kišš.
Doposiaľ nepublikované dokumenty
Pripraviť výstavu ku chate, ktorá zmizla z tatranských máp, nebolo jednoduché.
Ako povedal Kišš, po zrodení myšlienky sa zamýšľali, čo vlastne budú vystavovať. Nakoniec ale spôsob našli.
„Výstava je rozdelená do štyroch tematických celkov, ktoré vychádzali z výstavných priestorov v múzeu. Prvou témou je Votrubova chata ako prvý objekt na ubytovanie vojakov, neskôr turistov pri Veľkom Bielom plese z roku 1922. Druhou témou je následná výstavba a prevádzka novej a väčšej Kežmarskej chaty od roku 1942,“ vysvetľuje Kišš.
Tretia téma zachytáva tragický deň 7. október 1974, keď Kežmarská chata vyhorela. „V expozícii sú uverejnené doposiaľ nepublikované dokumenty, či už fotografie z osudného dňa alebo kópie z vyšetrovania tragédie,“ dodáva Kišš.
V obnovenej chate má byť aj knižnica
Za obnovu Kežmarskej chaty bojujú členovia združenia už dlhé roky. Poslednou témou výstavy je teda budúcnosť Kežmarskej chaty.
„Sú tu nezrealizované projekty z čias bývalého Československa, brigády na odstránenie zvyškov po požiari v lokalite, stretnutia pamätníkov, architektonická súťaž z roku 2014, ako aj spomínaný výherný model a projekt novej Kežmarskej chaty,“ pokračuje Kišš.
Súčasťou obnovenej Kežmarskej chaty by mala byť aj knižnica.
Pomenovať ju plánujú po bývalom chatárovi Arnovi Puškášovi. Na výstave teda môžete vidieť vo vitrínach aj knihy, ktoré by ju mali naplniť.
„Návštevníci na výstave nájdu aj predmety z osobnej zbierky rodiny Alojza Krupitzera, ktorý bol prvým chatárom na Kežmarskej chate. Za pozornosť stoja aj filmové dokumenty, ktoré zachytávajú okamihy a udalosti späté s chatou – vrátane jej vysviacky 4. októbra 1942, počas ktorej zaznel aj prejav známeho kežmarského profesora Alfréda Grosza,“ dodáva Kišš.
Víťazný návrh Kežmarskej chaty. (zdroj: OZ Kežmarská chata)Snahy o obnovu pokračujú
Členovia združenia už majú zozbieranú zbierku podkladov, dokumentov k histórii chaty.
Spolu s mestom Kežmarok a Slovenskou komorou architektov pred tromi rokmi zorganizovali súťaž s medzinárodnou účasťou.
„Vzišiel z nej víťazný návrh na novú Kežmarskú chatu. Momentálne organizujeme brigády so zámerom vyčistiť okolie, kde kedysi stála chata, ostalo tam veľa stavebného materiálu, plechov zo strechy, oceľových lán z vleku,“ vysvetľuje Kišš.
Aby sa do obnovy chaty mohli po rokoch naozaj pustiť, musia najprv zadefinovať vzťah občianskeho združenia k pozemku na výstavbu chát.
„Je to záležitosťou mestského zastupiteľstva, keďže ten je vo vlastníctve mesta. Našou víziou je spolupráca s mestom Kežmarok, ktoré by buď prenajalo pozemok na výstavbu a prevádzku Kežmarskej chaty, respektíve vstúpilo do občianskeho združenia,“ uzavrel Kišš.
Pre verejnosť je výstava prístupná do 18. apríla.
Kapitoly Kežmarskej chaty
1942 – 4. októbra predniesol slávnostný prejav Alfréd Grosz. Kežmarská chata bola otvorená. Chata mala vlastný vodovod z Veľkého Bieleho plesa a pri výtoku z jazera bola hydrocentrála. Zastavaná plocha Kežmarskej chaty bola 283,8 m2.
1951 – Po druhej svetovej vojne v Kežmarskej chate zriadili Štátne telovýchovné zariadenie Československého zväzu telesnej výchovy. Na chate boli školenia horolezcov, lyžiarov, turistov, členov horskej služby.
1974 – 7. október. Do dejín sa zapísal ako čierny deň Kežmarskej chaty. Večer v takmer prázdnej chate vznikol požiar na dieselagregáte. Napriek obrovskej snahe a okamžitému alarmovaniu hasičov chata vyhorela. Tlela ešte niekoľko dní po požiari.
1985 – Projekt novej Kežmarskej chaty, ktorá mala stáť na pôvodnom mieste bol postupne odložený a neskôr aj zamietnutý.
Zdroj: www.kezmarskachata.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
