ROŽŇAVA/NIŽNÁ SLANÁ. V zbierkovom fonde baníctva a hutníctva Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza veľký počet vzácnych fotografií a negatívov, pričom najstaršie pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia.
Medzi nimi je i niekoľko snímok skupín baníkov pred portálmi štôlní. Prezrádzajú nám, ako sa baníci v tom období odievali, aké pracovné nástroje a svietidlá používali.
Nedá sa však nevšimnúť si, koľko je na tých snímkach detí. Pri pohľade na nich v človeku skrsne otázka, aké práce tieto deti v baniach vykonávali, v akom veku začínali pracovať a z akého dôvodu.
Obyvateľstvo v našom regióne si v minulosti zabezpečovalo prostriedky na obživu prevažne z práce v baniach, hutách a hámroch.
Drina pod zemou
Namáhavá fyzická práca, zlé pracovné podmienky a nedostatočná výživa, ako i nevyhovujúce podmienky bývania v mnohých prípadoch nepriaznivo vplývali na zdravotný stav obyvateľstva. Veľa baníkov zomieralo v pomerne mladom veku.
Pozostalá, často mnohopočetná rodina si však ťažko vedela zabezpečiť dostatočnú obživu. Preto mnohé ženy a deti nastupovali namáhavú prácu v baníctve, odkiaľ i nepatrný zárobok bol pre rodinu prínosom.
V baniach pracovali chlapci od 8.-10. roku alebo aj skôr.
Prvou prácou, ktorou poverili najmladších chlapcov, bolo sprevádzanie banských dozorcov a iných banských úradníkov pri fáraní. Svietili im kahancom, roznášali ich odkazy na jednotlivé pracoviská v podzemí, oznamovali ukončenie prác a podobne.
Často tiež roznášali pitnú vodu na pracoviská. Chlapci taktiež pracovali pri hĺbení a čistení vodných stok, ako aj pri ovetrávaní banských diel ručnými ventilátormi.
Odrastenejší chlapci pracovali ako pratači, mali za úlohu odpratávať rudu a inú rúbaninu z porubov (pracovísk) na korýtkach. Keď už boli o niečo mocnejší, obsluhovali ručný ťažný vrátok, ktorým ťahali zo šácht rudu, prípadne aj spodnú vodu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
