KEŽMAROK. Fašiangy na Spiši sa v minulosti, a to hlavne v Kežmarku a jeho okolí, spájali nielen s alegorickými sprievodmi, ale aj cechovými zvykmi.
„V roku 1872 boli cechy zrušené, a tým zanikol aj ich spoločenský život, no tradícia sa ešte miestami zachovala. Napríklad zaujímavý zvyk existoval ešte v roku 1938 v obci Stráne pod Tatrami (okr. Kežmarok), ktorý pripomínal prenášanie cechovej truhlice. Pritom tunajší obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom,“ uviedla kežmarská spisovateľka a historička Nora Baráthová.
Zvyk sa spájal s tamojším bratstvom Bruderschaft, za ktorého členov mohli byť volení len najváženejší mladí obyvatelia obce.
Meškanie trestali pokutou
Členov bratstva v Stráňach pod Tatrami zhromaždil 1. februára vždy odstupujúci Brudervater, teda ten, kto stál na čele bratstva.
„Hostil ich a všetci sa dobre zabávali. Neskorý príchod sa trestal finančnou pokutou. Pokuty sa zbierali do vrecka bratstva a použili sa na prípravu slávnosti nazvanej Bruderbier. V druhý deň popoludní sa každý člen vyzdobil zelenými stuhami, zhromaždil pred obecným domom a odtiaľ všetci pochodovali k starému Brudervaterovi, od ktorého preniesli truhlicu a kľúč k novému,“ opísala niekdajší zvyk Baráthová.
Truhlicu prikrytú hodvábnou šatkou potom podľa nej uložili pod baldachýn, kde kráčal aj starý Brudervater a muzikanti.
„V tretí deň zamaskovaní členovia bratstva chodili v obci z domu do domu, kde ich obdarovali,“ dodala.
Tento zvyk v Stráňach je však podľa jej slov prekvapujúci.
„Žiaden samostatný cech tu neexistoval, no napriek tomu spomínaný zvyk nesie atribúty starých cechových zábav,“ povedala.
Až štyritisíc ľudí
Pozostatok alegorických remeselníckych sprievodov bolo podľa historičky možné vidieť aj v karnevalovom sprievode v Spišskej Belej 2. marca 1924, na ktorom sa údajne zišlo štyritisíc ľudí z celého Spiša a samotný sprievod trval viac ako dve hodiny.
„Na čele sprievodu išiel jazdec v spišskom odeve, nasledovali ho trubači, potom jazdci v arabskom oblečení. Medzi inými boli v sprievode klauni, alegorické vozy symbolizujúce jar, leto, jeseň a zimu. Vrcholom zábavy bolo ťahanie vola na beliansku zvonicu, ktorý tam mal podľa povesti zožrať trávu. Podľa starej bájky totiž rástla na zvonici tráva a mestskí predstavitelia sa rozhodli, že na vežu vytiahnu vola, aby trávu spásol. Kým ho vytiahli, úbohé zviera sa v slučke lana zadusilo,“ opísala udalosti spred takmer sto rokov Baráthová.
Tanec so srpmi
Fašiangy si výrazným spôsobom pripomínali ešte v prvej tretine 20. storočia aj vo Veľkej Lomnici.
Podľa spomienok Emílie Šoltésovej bola obec v tom čase neoficiálne rozdelená na šesť častí, pričom na čele každej časti stáli Viertelvater a Viertelmutter, informovala Baráthová.
„V poslednom týždni fašiangov sa v domoch Viertelvaterov zhromažďovali ženatí muži, jedlo sa, pilo a Viertelvater neraz zabil aj prasa. Piekli sa šišky a pila horúca pálenka s husacou masťou,“ pripomenula kežmarská historička.
Ako doplnila, súčasťou týchto slávností bol aj tanec so srpmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
