STARÁ ĽUBOVŇA. Skanzen pod Ľubovnianskym hradom v Starej Ľubovni ožije fašiangovou atmosférou plnou zábavy a tanca.
Súčasťou programu bude v nedeľu 26. februára od 14:00 aj pochovávanie basy, ochutnávka fašiangových dobrôt a sprievod masiek.
Návštevníci, ktorí prídu do skanzenu preoblečení v kroji či s vyrobenou fašiangovou maskou, budú mať vstup zdarma, spoločne si tam pripomenú tradície svojich predkov.
„Fašiangový sprievod v minulosti tvorili masky s ľudskou podobou, najčastejšie sa do nich preobliekali muži, išlo napríklad o masku deda alebo starú babu, prespanku s dieťaťom, žobráka, Cigánku, Žida, ale nesmel chýbať ani mäsiar, poľovník, vojak či sudca. Za najstaršie sa však považujú masky zvierat ako medveďa, koňa, kozy a turoňa,“ informoval riaditeľ Ľubovnianskeho múzea – hradu v Starej Ľubovni Dalibor Mikulík.
Mjasopust nahradil fasching
Fašiangy sú obdobím od sviatku Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorou sa začína 40-dňový pôst pred sviatkami Veľkej noci.
Pôvod majú v predkresťanských zvykoch a spájajú sa s prelomom zimy a jari.
„Z obdobia Veľkej Moravy sa zachovali pramene, v ktorých sa u nás v 9. storočí používal termín „mjasopust“, podobný názov sa do súčasnosti zachoval v Českej republike, a to „masopust“. U nás bol nahradený nemeckým výrazom „Fasching“ s pôvodným významom „posledné napitie“, teda posledná možnosť pred pôstom piť alkoholické nápoje,“ vysvetlil Mikulík.
Vítali jar
Ako dodal, pôvodne sa v tieto dni naši predkovia lúčili so zimou, spevom a tancom vítali príchod jari.
„Rôzne magicko-prosperitné úkony mali zabezpečiť dobrú úrodu a hojnosť počas roka, mali tiež ochrannú funkciu pred pôsobením zlých síl a snahu zaistiť plodnosť hospodárskych zvierat a ľudí. Práve prítomnosť masiek a voľná zábava dávala možnosť prekročiť zaužívané pravidlá a normy správania sa, mohli sa používať slová a gestá, ktoré bežne spoločnosť netolerovala,“ dodal Mikulík.
Súčasťou fašiangov boli aj zabíjačky, v domácnostiach tak podľa Mikulíka nechýbali zabíjačkové jedlá, údené a pečené mäso, klobásy, slanina a huspenina.
„Typické boli tiež jedlá na tuku ako šišky, fánky a pampúšiky. Samozrejme, nesmela chýbať pálenka, medovina či varené víno,“ informoval riaditeľ múzea.
Posledné dni fašiangov boli na dedine spojené aj s obchôdzkami po domoch, ktoré s radosťou organizovala dospievajúca mládež.
Bohatá zábava
O program a zábavu sa v nedeľu 26. februára od 14:00 postarajú členovia folklórneho súboru Vrchovina zo Starej Ľubovne, folklórny súbor Staroľubovňan zo Starej Ľubovne, ženská spevácka skupina Miľpošanka z Miľpoša a ľudová hudba bratov Jendrichovských z Novej Ľubovne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
