Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie My Gemerské noviny.
ROŽŇAVA. Začiatkom leta vybudujú na Rákoši náučný chodník približujúci históriu baníctva v Rožňave. Iniciátorom je banícky spolok Bratstvo.
Zachované pamiatky ostali aj na Rákoši
Ján Kilík zo spolku Bratstvo uviedol, že pri pochôdzkach Rákošom súvisiacich so zotavovaním knihy „Technické pamiatky spojené s baníckou a hutníckou činnosťou v Gemeri,“ objavili množstvo zaujímavých miest spojených s baníckou činnosťou.
„Generácia baníkov starne a stopy po ich činnosti sa nenávratne strácajú. Väčšina banských objektov je zlivkidovaná, bez možnosti ich obnovy. Ale sú ešte medzi nimi také, ktoré ešte aspoň čiastočne pripomínajú zašlú banícku minulosť,“ povedal Kilík s tým, že náučný chodník na Rákoši by mohol byť ideálnym spestrením pre návštevníkov Rožňavy, ako aj ich samotných obyvateľov, školákov a všetkých, čo majú radi prechádzky prírodou.
Na Rákoši ťažili krátko
Návštevníci sa budú môcť bližšie oboznámiť s dejinami rožňavského baníctva už počas najbližšieho leta.
Na piatich informačných tabuliach sa dozvedia aj to, že na Rákoši sa najskôr ťažil limonit, sekundárna železná ruda, predovšetkým formou povrchových dobývkov v pingách.
„Po vojne v roku 1946 vznikol národný podnik Železorudné bane so sídlom v Spišskej Novej Vsi, vytvorený bol závod Rožňava, ktorého súčasťou bol aj úsek Rákoš Fe. V rokoch 1952 až 1957 sa na ložisku realizovali Východoslovenským rudný prieskumom prieskumné práce. Ložisko bolo prevzaté do ťažby v roku 1958,“ priblížil Kilík a dodal, že z dôvodu malých mocností, náhlych zmien kvality, nepriaznivých bansko-technických pomerov bola banská činnosť na ložisku po 3 mesiacoch ukončená.
Nakoniec ostali ústia všetkých štôlní cielene zavalené a úsek Rákoš bol v roku 1959 zrušený, čo znamenalo definitívny koniec baníctva na Rákoši.
Pohľad do bane
Náučný chodník je situovaný po južnej strane Rákoša. Vedie lesnými cestami a chodníkmi a tvorí jeden ucelený okruh o dĺžke približne 15 kilometrov.
„Po celej trase môžeme vidieť stopy po banskej činnosti na tejto lokalite. Sú to viaceré pingové polia, povrchové ťažobné zárezy do skalných výbežkov, či zavalené krátke kutacie štôlne, priblížil Kilík.
Chodník prechádza aj okolo významných banských diel ako sú Nová kutacia štôlňa Nižná Johan Volárska a štôlni Vyšná Johan Volárska.
Chodník návštevníkov zavedie aj k miestu, kde prechádzala visutá lanovka na prepravu železnej rudy.
Stopy banskej činnosti je vidieť aj pri štôlni Žigmund a pri štôlni Berta je možné nahliadnuť do jej útrob, keďže pevné horniny zabránili jej zavaleniu aj po niekoľkých desaťročiach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
