ŽDIAR. Do smutného rána sa prebudili obyvatelia Ždiaru.
Na Goralskom plese pri tancovaní odzemku skonal Peter Michalák, mladý šéf goralského múzea v Ždiari.
Peter Michalák mal 42 rokov. Jeho srdce bilo pre tradície. „Včera v noci pri tanci, medzi svojimi blízkymi počas Goralského plesu v Ždiari nás navždy opustil náš drahý priateľ a hrdý Plickovec - Peter Michalák. Opustila nás duša Ždiarskeho folklóru, pokračovateľ a preberateľ tradícií tohto regiónu,“ zverejnili oznam na sociálnej sieti skupina Plickovci.
Stovky spomienok
Stratili sme človeka, ktorý rozdával hrdosť Slováka, Gorala, na slovenské tradície a krásnu hudbu.
Ďakujem za portky, v ktorých si mi nechal aj kus svojho života. Je to obrovská strata. Umrel v kroji, presne tak ako vždy chcel, len škoda, že tak skoro.
Aj takto reagovali na smutnú správu ľudia, ktorí Michaláka poznali.
Beáta Oravcová z Kežmarku s ním pred rokmi nakrúcala dokument o tradíciách. Spomína si na neho ako na dobrého priateľa.
„Peter bol podľa mňa goralský kráľ, aj napriek mladému veku mal prehľad o histórii Goralov, o Plickovi rozprával tak zanietene, bol detailista na goralské kroje, vedel sa rozčúliť, ak niekto čosi skresľoval alebo si vymýšľal a týkalo sa to Ždiaru alebo Javoriny, rozumeli sme si aj v práci s deťmi, venoval sa im neustále,“ spomína si Beáta.
Zdroj: Yotube/Kežmarská televízia
Nepoužíval meter, meral uzlíkmi
V dokumente Michalák prezradil tajomstvá svojho remesla.
„Šitia portiek, on na meranie nepoužíval meter, ale meral uzlíkovou metódou,“ pokračuje Beáta.
Nahovoriť sa vtedy nechal aj na nosenie dreveného Fera po dedine.
„Aj keď najprv nechcel odľahčiť pre neho tak dôležitú etnografiu, ale potom vždy, keď sme za ním do Ždiarskeho domu prišli, tak si s Ferom pogodal po goralsku.“
Zbieral fotografické články, výstrižky, staré filmy o Goraloch.
„Nikdy nepovedal nie, vedel poradiť, usmerniť, povedať vtip, ale i pomodliť sa keď bolo treba.“
Ako Beáta dodala na záver už viac jej nikdy neuleje svojej „medicíny“. „On to tak nazýval. Mne bola v múzeu pri nakrúcaní vždy zima. Bude nám chýbať, kamarát.“
Prácou sa mu splnil sen
Michalák bol zanietený folklórista. Zaujímal sa hlavne o históriu Ždiaru a Tatranskej Javoriny.
V roku 2013 sa stal šéfom malého múzea tradičnej ľudovej kultúry v podtatranskej obci Ždiar. Touto prácou, ako sám hovoril, sa mu splnil jeho celoživotný sen.
Aj vďaka nemu mohli návštevníci spomínaného múzea spoznávať tradície regiónu na slovensko-poľskom pohraničí aj cez halušky, pirohy či moskole uvarené podľa tradičných goralských receptúr.
V interiéri Ždiarskeho domu predstavoval návštevníkom expozíciu ľudových krojov, i to, ako si kedysi ľudia dekorovali svoje príbytky, vidieť mohli aj krosná a iné pracovné náradie.
V kostole i v hoteli
Húževnatý obyvateľ Ždiaru stíhal popri prevádzkovaní spomínaného múzea, šití a vyšívaní portiek či skúmaní pôvodu serdokov - tradičných goralských kožuštekov, aj starostlivosť o svoju rodinu, prácu nočného recepčného v hoteli, funkciu kostolníka a mimoriadneho vysluhovateľa svätého prijímania v miestnom kostole.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
