POPRAD. Jedna chvíľa mu zmenila celý život. Rastislava Holoubeka na stanici v Bratislave prepadla neznáma partička.
Preto, aby ich tváre neprezradil, sotili ho pod vlak.
Prišiel o obe nohy, ale ako sám hovorí, nevzdáva sa a neustále so životom bojuje ako tiger.
Na námestí pred Konkatedrálou Sedembolestnej Panny Márie v posledných dňoch sedáva človek bez nôh.
Na svojom vozíku obchádza mestá a obce a prosí ľudí o finančný príspevok. Jeden jediný okamih mu obrátil život naruby.
Rastislav Holoubek (45) mal dvadsaťdva rokov, keď sa mu stalo nešťastie, na ktoré neustále spomína.
Pracoval ako pilčík na družstve. „Zarábal som vtedy síce málo, ale dalo sa z toho prežiť,“ hovorí.
Spolu s partičkou po práci mierne podegustovali páleného. Rastislav býval sám v dome v dedinke Zubák.
„Chcel som ísť navštíviť moju sestru. Spomenul som si, že mala narodeniny. Prišiel som do Bratislavy. Čakal som na vlak,“ spomína si na osudný deň.
Hodili ho na koľajnice
Z náprsného vrecka Rastislavovi trčali peniaze.
„Z ničoho nič prišli ku mne nejakí zlodeji, dopichali ma nožom a sotili ma na koľajnice, pod vlak. Mali asi pocit, že mám pri sebe veľa peňazí. Ja som si myslel, že je to sen, že sa mi to všetko iba sníva,“ pokračuje Rastislav.
Bolesť mu nedovolí spať
Keď sa Rastislav prebral, nohy už nemal.
„Môžem ďakovať Bohu, že som nažive. Aspoň, že mám ruky, lebo bez rúk a bez očí by to bolo niečo strašné. Pýtal som sa primára v nemocnici a povedal mi, že nohy roztrhalo úplne. Bolo to ťažké, mal som veľké bolesti, ale bojoval som ako tiger.“
Rastislav ešte teraz nemôže kvôli bolesti často v noci spať. V živote toho veľa odpracovať nestihol. Dostáva dôchodok.
„Asi 270 eur, ale nájomné, lieky, neostáva mi skoro nič. Mám aj epilepsiu a musím brať lieky na spanie, aby som necítil bolesť, niekedy tie lieky stoja aj 70 eur. Veľa dám aj na ubytovanie, ale musím sa niekde okúpať, vyspať,“ posťažoval sa.
Chce chodiť na protézkach
Veselý pán sa veľmi rád zhovára s ľuďmi. Ako sám povedal, vedia mu tak spríjemniť deň.
Cieľom večne usmiateho bojovníka je naučiť sa chodiť na protézkach.
„Moja chrbtica týmto sedením veľmi trpí. Jeden pán mi kúpil nový vozík. Poslal mi ho až na moju adresu, kde bývam. Som mu vďačný,“ povedal.
Práve na tie sa snaží peniaze vyzbierať.
Na vozíku vie aj tancovať
Ako Rastislav hovorí, ruky má silné ako betón. Na vozíku vie dokonca aj tancovať.
Napriek tomu sa sám o seba v niektorých veciach postarať nedokáže. Pomáha mu brat.
V nie vždy rovnakých intervaloch sa sťahuje z mesta do mesta, navštevuje okolité obce. Prosí ľudí o pomoc.
„Niektorí mi povedia aj škaredé slová, stretávam sa s tým, ale nie je takých ľudí veľa. Ja sa aj tak vždy za nich iba pomodlím, aby takéto veci už nerobili. Ale poviem vám, skôr mi prispeje človek, ktorý toho nemá veľa na rozdávanie,“ povedal.
V Poprade ho okradli
Pred popradským kostolom sa stretol aj so zlodejom. Okradol ho o peniaze, ktoré mu ľudia darovali.
„Bolo to o pol tretej poobede, za svetla. Začal som kričať. Aj som ho schmatol, keď mi kradol krabicu, ale nemohol som nič. Spadol by som. S ukradnutými peniazmi utekal poza mňa. Dobre, že nemal zbraň, pretože by ma mohol aj zabiť. Bol to poriadny kus chlapa. Je to smutné, veď chorí ľudia trpia dosť,“ rozpráva o svojom nepeknom zážitku.
„Bol to veľký šok,“ dodáva.
Ďakuje ľuďom
Aj napriek zlej skúsenosti z Popradu Rastislav so slzami v očiach vyjadril zo srdca vďaku všetkým dobrým ľuďom v meste.
„Aj v okolitých dedinách i v mestách po Slovensku. Ďakujem ľuďom za každý dar čo dostávam, či už jedlo, peniažky, či hygiena,“ uzavrel.
MY NOVINY pomáhajú, pomáhajte s nami.
Ak by ste akýmkoľvek spôsobom chceli podať pomocnú ruku pánovi Rastislavovi, nakontaktuje sa na nás na mailovej adrese:
jana.pisarcikova@petitpress.sk My vašu pomoc radi sprostredkujeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
