ROŽŇAVA. Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila putovná archeologická výstava Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote pod názvom „Hrady v Gemeri – Malohonte“.
Jedinečná výstava návštevníkov ukazuje nielen archeologické nálezy z hradov Gemera a Malohontu, ale približuje aj históriu a život na stredovekých hradoch.
Neznáme hrady a hrádky
Na vernisáži výstavy vo štvrtok 2. februára sa k hosťom prihovoril aj pracovník GMM a archeológ Alexander Botoš a dokumentáto a výtvarník GMM Daniel Bešina.
Botoš v úvode poznamenal, že výstava vznikla ešte v roku 2015 a nevenuje sa vyslovene iba hradom ale aj hrádkom, teda menším opevneným sídlam zhotovených z dreva a kameňa, či výnimočne z lomového kameňa.
„Výnimočne vieme rozoznať, ktoré opevené sídlo nieslo úlohu hradu a ktoré hrádku, pretože sa dostávame k celému radu problémov a to je nedostatok pamiatkových výskumov na Gemersko-malohontských hradoch. Ja ich nazývam aj neznáme hrady, pretože pod pojmom hrady v Gemeri a Malohonte Vás hneď napadne Krásna Hôrka, Muráň, pre tých znalších Hodejov a podobne. Nám sa počas tejto výstavy podarilo zistiť, že na území Gemera a Malohotnu bolo 37 hradov a hrádkov,” povedal v úvode Botoš a dodal, že základnou metódou poznávania hradu z ruín a zrúcanin je archeologický výskum, ktorý sa však vykonal len na niektorých hradoch.
Daniel Bešina (vľavo) a Alexander Botoš. Pracovníci Gemerského malohontského múzea prišli predstaviť putovnú výstavu o hradoch. (zdroj: Patrik Struk)Výskumy hradov stále pokračujú
Na výstave sú prezentované archeologické nálezy z hradov Hodejov (Várhegy), Hajnáčka, komitátny hrad Gemer , Jelšava (Hradovisko), Jestice (Várhegy), Muráň, Nižný Skálnik (Maginhrad), Rimavská Seč, Rimavská Sobota (Turecký hrad), Širkovce (Kapla), Veľký Blh a Tornaľa (Csonkavár).
Prezentačná miestnosť obsahuje 19 plagátov, ktoré sa venujú problematike hradov spolu s vystavenými zbierkové a hlavne archeologické nález z 12 hradov.
„Najväčším lákadlom sú podľa mňa archeologické nálezy z komitátneho hradu Gemer nachádzajúceho sa nad rovnomennou obcou, ktorý dal pomenovanie celému komitátu, neskôr župe. Samotný hrad Gemer sa spomínal v historickej kronike okolo roku 1200 a tento hrad bol sídlom rozsiahlej župy bohatej na železo, a to dosvedčuje aj zaujímavý archeologický nález – skúšobnícky téglik na výdatnosť rudy,” priblížil Botoš a na záver dodal, že by bol rád, ak by sa v budúcnosti podarilo vytvoriť pokračovanie výstavy o hradoch na Gemeri a Malohonte.
Optimizmus mu dodáva a skutočnosť, že vláda podporuje sa programy na obnovu hradov nezamestnanými.
Väčšinu hradov a hrádkov ešte neobjavili
Bešina z GMM priblížil, že Slovensko, ako aj Gemer a Malohont, v sebe ukrývajú veľké množstvo neobjavených hradov a hrádkov. Podľa jeho slov je doteraz zistená sieť hradov z celého Slovenska len špička ľadovca.
„Keď berieme do úvahy ešte že existovali väčšie i menšie hrady, ktoré existovali ako sídla feudálov, určite je vysoko pravdepodobné, že existuje ešte trojnásobný počet tých pamiatok, ktoré máme doteraz zistené v rámci Gemera,” uviedol Bešina.
Keďže sa jedná o prevažne zaniknuté stavby, podľa Bešinu je hľadanie ďalších lokalít hradov a hrádkov v rukách súčasných a ďalších generácií archeológov.
„Výskumy ba sa mali realizovať hlavne metódou terénneho vyhľadávania, teda identifikovať nejaké potencionálne lokality, alebo aj na základe písomných zmienok, ísť s odborníkmi do terénu a identifikovať zaniknuté časti,” doplnil Bešina a prezradil, že medzi zaujímavosti z okolia Rožňavy patrí aj menej známy hrádok pri obci Brzotín, kde sa nachádzajú už len zvyšky.
“Netreba si to predstavovať ako ruiny, ide skôr o priekopy a valy . Hrádok pravdepodobne strážil cestu od Plešivca. Tento hrad zatiaľ nebol skúmaný, takže nevieme ani odhadnúť, v akom časovom rozmedzí vnizok a zanikol,” dodal Bešina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
