POPRAD. Pod Tatrami vo štvrtok odštartoval globálny akčný plán ozdravovania klímy. Celosvetový projekt zameraný na zvyšovanie povedomia o otázkach prístupu k vode prišli do Popradu predstaviť Francúzi, počas nasledujúcich 18 mesiacov bude pokračovať v ďalších 14 krajinách.
„Cieľom je osloviť a navštíviť mimovládne organizácie, ktoré sa problematikou vody zaoberajú. Chceme hovoriť o prístupe obyvateľstva k vode a k zdrojom pitnej vody, ako aj o sanitácii a o ekológii ako takej,“ uviedla vo štvrtok počas tlačovej konferencie v Poprade Francúzka Pauline Morelonová, ktorá stojí za projektom Water Around The World (Voda po celom svete).
Rovnomenná asociácia sa snaží prostredníctvom viacerých krokov pozdvihnúť povedomie o prístupe k vode.
Začali na Slovensku
Francúzi si vybrali Slovensko na odštartovanie projektu, pretože práve tu vznikla publikácia Nová vodná paradigma – Voda pre ozdravenie klímy a tiež pre množstvo zrealizovaných opatrení zadržiavania dažďovej vody v poškodenej krajine.
„Chceme viac prehĺbiť myšlienku a kontext vodnej paradigmy, teda určitého vzoru a určitých zákonitostí, ktoré tu fungujú. Snažíme sa to zamerať na celkovú dielčiu praktickú aplikáciu vo svete,“ uviedol Francúz Clement Locuet, podľa ktorého sa celosvetový projekt týka krajín, ako je napríklad India, Nepál, Laos, Mongolsko, Madagaskar, Komorské ostrovy, Džibuti, Senegal, Kolumbia, Peru, Argentína, Čile, Bolívia a Brazília.
„Cestujeme a snažíme sa regióny spoznať naživo a ponúkať riešenia na principiálne otázky, ktoré si ľudia v súvislosti s využívaním vody kladú,“ doplnila Morelonová.
„Nová vodná paradigma hovorí o tom, že vodou je možné ozdravovať klímu veľmi efektívne, spoľahlivo, rýchlo a jednoducho, a do toho ešte zapojiť množstvo ľudí. O týchto veciach sa už hovorí aj v iných krajinách,“ povedal Michal Kravčík, predseda mimovládnej organizácie Ľudia a voda, tiež nositeľ Goldmanovej environmentálnej ceny, jeden zo spoluautorov publikácie Nová vodná paradigma.
Dažďová voda nie je odpad
Akčný plán obnovy malých vodných cyklov a klímy predstavil vo viacerých krajinách sveta, rovnako aj na klimatickom summite v Paríži.
„Dažďová voda nie je odpad, ale je to dar, ktorý má ostať v krajine. Napríklad, nemali by sme kanalizovať dažďovú vodu zo strechy svojho domu, mali by sme jej skôr otvoriť priestor napríklad v našej záhrade, aby sa voda akumulovala, vyparovala, ochladzovala a vylepšovala mikroklímu. Je to veľmi jednoduché riešenie, pretože napríklad každý dom v Poprade sa dokáže ročne zbaviť zhruba okolo 100 kubíkov vody z malých vodných cyklov a potom, keď je sucho, však táto voda chýba,“ vysvetlil.
Na prvý pohľad sa síce podľa organizátorov projektu môže zdať, že Slovensko nemá nič spoločné s ďalšími krajinami, ktoré navštívia, opak je však pravdou.
„Keď si zoberieme napríklad Indiu, býva tam obdobie dažďov a obdobie sucha a my na Slovensku sa približujeme postupne k takýmto extrémom. To, že sa predlžujú periódy bez dažďa, spôsobuje práve to, že sa menej vody vyparuje a keďže sa menej vyparuje, potom aj menej prší. No a potom prídu návaly z frontálnych systémov a je to nebezpečné, ideme od extrému k extrému. Zvýšenie vody v území však znamená zníženie týchto extrémov,“ dodal.
Ako je na tom Poprad
Podľa popradského viceprimátora Pavla Gašpera venovala samospráva problémom so záplavami pozornosť aj v územnom pláne.
„Slovensko, a špeciálne Vysoké Tatry, sú jedným z najbohatších zdrojov pitnej vody nielen v Európe, ale aj v celosvetovom meradle. Už dnes sa vie, že ak sa problémy so záplavami a využívaním vody neriešia vo vyšších polohách, dôsledky v nižších polohách môžu byť o to dramatickejšie. V Poprade sme v územnom pláne stanovili pomerne prísne regulatívy na zachytávanie dažďovej vody v teréne, rovnako riešime v súčasnosti otázku jednoduchých pozemkových úprav, kde sa snažíme rovnako vysvetliť majiteľom pôdy, že je nevyhnutné, aby veľkú časť svojich pozemkov venovali práve na takéto spoločné zariadenia a opatrenia, akými môžu byť aj vodné plochy, parky či vodné hrádzky a podobné opatrenia,“ uviedol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
