KEŽMAROK. Na nádvorí Kežmarského hradu si v piatok pripomenuli udalosti spred 72 rokov – oslobodenie Kežmarku.
V januári 1945 tretí prápor 1. československého armádneho zboru v Sovietskom zväze priniesol do Kežmarku krvou vykúpenú slobodu. Hradným námestím sa uplynulý piatok ozývala streľba.
Obete si uctili aj tradične, položením vencov k pamätníku popravených hrdinov.
Po oslobodení Bardejova a Levoče dostal 1. československý armádny zbor v ZSSR, ktorý bol začlenený v rámci 4. ukrajinského frontu do zostavy 18. armády, rozkaz naďalej prenasledovať nepriateľa a oslobodiť mesto Kežmarok.
„Československé jednotky boli vyčerpané po bojoch na Branisku a pri Levoči, napriek tomu sa ťažkým horským terénom začali presúvať v smere Hradisko – Tvarožná – Kežmarok,“ povedal Marcel Maniak, amatérsky vojnový historik.
Tovar i potraviny ukryli do podzemných kanálov
Nacisti naložili žiakov nemeckých škôl aj s učiteľmi na autá a odviezli do Nemecka.
Rovnako tak bol vyvezený aj mestský archív a pokladnica. Pripravoval sa aj odvoz strojov, surovín, výrobkov.
„Časť výrobkov sa Nemcom podarilo odviezť, no ďalším škodám zabránili členovia ilegálneho hnutia. Do podzemných kanálov ukryli textilný tovar, potraviny, dôležité súčasti strojového zariadenia, náradia a pokladňu,“ rozpráva Maniak.
Zničili sklady, mosty a poštu
Plány nacistov na obranu Kežmarku neboli reálne. Front postupoval rýchlo. Nebol čas na obranu mesta, ale ani na jeho zničenie.
„V posledných januárových dňoch ostali v meste iba deštrukčné skupiny, ktoré podmínovali mosty cez rieku Poprad, železničnú trať, poštu, sklady potravín, kasárne, textilnú továreň a ďalšie dôležité objekty. Vďaka zásahu niektorých duchaprítomných občanov mesta a pre krátkosť času nestihli Nemci svoje dielo skazy celkom zavŕšiť. Zničené alebo poškodené boli iba niektoré sklady, mosty a pošta,“ pokračuje Maniak.
Posledné nemecké jednotky opustili mesto 27. januára 1945 popoludní a odišli smerom na Veľkú Lomnicu.
Spomínali v Kežmarku
Streľba vojakov aj uplynulý piatok znela nádvorím hradu Kežmarku. Po vypočutí štátnej hymny položili policajti, vojaci i zástupcovia samosprávy vence k pamätníku popravených hrdinov.
V historickom meste si takto pripomenuli roky, ktoré priniesli slobodu.
„Sloboda je zdá sa jediná hodnota, ktorá má cenu ľudského života. Naša vďaka patrí všetkým rodákom, ktorí sa zaslúžili o porážku fašizmu. Mier a slobodu sme získali za najvyššiu možnú cenu – cenu ľudských životov,“ povedal primátor mesta Kežmarok Ján Ferenčák (Smer).
Spomienku zorganizoval klub vojakov v spolupráci s okresným úradom a mestom.
„Snažíme sa tento pietny akt a udalosti priblížiť širokej verejnosti. Preto sme sa rozhodli pozvať aj školy a organizujeme to v pracovný deň,“ povedal bývalý vojak Ivan Lučanský.
Z cintorína na hrad
Predtým v Kežmarku zvykli spomienku organizovať na starom cintoríne pri hroboch. Teraz sa rozhodli pre iné miesto.
„Vzhľadom na to, že aj na Kežmarskom hrade máme pamätník obetiam druhej svetovej vojny, presnejšie tých, ktorí boli popravení v auguste 1944, rozhodli sme sa uskutočniť ju tu,“ vysvetlil Lučanský.
Školáci: Treba o tom hovoriť
Nádvorie hradu zaplnili aj žiaci z kežmarských škôl.
„Učíme sa o tom, čo sa dialo počas vojny. Všade sa o tom hovorí a myslím si, že je to správne. Niekedy sa to nedá ani počúvať,“ povedala žiačka Katarína. Tá stála na nádvorí spolu s Veronikou. „Myslím, že treba o tom, čo sa dialo, veľa hovoriť, aby sa na to nezabudlo a aby sa to nikdy nezopakovalo,“ povedala.
Marek Ondrušák si nevie ani predstaviť, že by v tejto dobe žil. „Som rád, že sa o tomto dozviem iba z učebníc. Je to smutné,“ uzavrel.
História písaná krvou
Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa Kežmarok stal centrom nemeckej menšiny na Spiši.
Keď v auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, o mesto sa zvádzali tuhé boje.
Po potlačení povstania zavládol v meste krutý teror. Nemci kruto trestali všetkých, ktorí sa na povstaní akýmkoľvek spôsobom podieľali.O týchto zverstvách nás dnes informujú pamätníky v rôznych častiach mesta a hroby na Historickom cintoríne.
Obyvatelia mesta preto s vytúžením očakávali príchod osloboditeľských jednotiek. Deň „D“ nadišiel pre Kežmarčanov práve 27. januára 1945.
Marcel Maniak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
