POPRAD. Celé roky žili v jednom byte. Jedno nešťastie ale spálilo všetko, čo si za roky oddretej práce stihli nadobudnúť.
Manželom Paganíkovcom z Popradu za pár hodín plamene pohltili absolútne všetko. Po veľkom požiari v ich byte im ostali iba spomienky a jedna igelitová taška vecí.
Jedno veľké zhorenisko. Asi týmito slovami by sa dal opísať byt Popradčanov.
Obhorené steny, zničené okná, dvere. Za pár hodín sa rodine Paganíkovcov obrátil život naruby.
Slzy. Plač. Beznádej.
Po veľkom požiari, ktorého príčiny ešte stále nie sú stopercentne potvrdené, im okrem spomienok neostalo nič.
Susedia z vchodu nezaháľajú a skoro všetci rodine ochotne pomáhajú.
V byte žili štyridsať rokov
Steny oholiť až do múru, vytrhať podlahy. Deň čo deň sa v byte na ulici Ludvíka Svobodu v Poprade upratuje.
Pani Terézia Paganíková je veľká bojovníčka. Snaží sa zo všetkých síl držať sa nad vodou.
„Bývali sme tu 40 rokov. Presne vo februári 1977 sme sa tu sťahovali. Je ťažké teraz niečo povedať,“ povedala s roztraseným hlasom.
Všetko letelo dokopy
„Môj syn sa zobudil iba na plamene. Keď otvoril dvere zo svojej izby do chodby, normálne sa nám scvrkli vlasy. Ten dym bol taký horúci, všetko letelo dokopy. Ja som chcela začať liať na to vodu, ale prišiel sused a povedal, že máme ísť von, či sa tu chceme pridusiť, volali hasičov,“ spomína si na nešťastný večer Terézia.
Paganíková: Už je toho naozaj veľa
Za pár hodín rodina prišla absolútne o všetko. Fotografie. Nábytky. Okná. Dvere. Oblečenie.
Pani Paganíkovej ostalo pyžamo a bunda, ktorú mala na sebe.
Byt je v dezolátnom stave.
„Všetko bude treba dať dole. Tri dni som sa naozaj držala, ale už je toho veľa. Niečo sme povyberali, ako napríklad riady, ale neviem, či to nebudeme musieť vyhodiť, je to opálené,“ povedala s plačom.
Najlepší susedia
Zatiaľ hlavu skláňajú obaja dôchodcovia u svojej dcéry v Tatranskej Lomnici.
„Každé ráno ale musíme dochádzať sem, neviem, či nepôjdeme zatiaľ ku susedom,“ povedala Paganíková.
Oheň škodu narobil aj susedom. Tí nad nimi majú opálené okná od plameňov, ktoré šľahali nahor.
Od štvrtého poschodia, kde Paganíkovci bývajú, až po prvé poschodie, sú byty zatečené vodou, ktorou viac ako štyri hodiny krotili oheň hasiči. Ich syn sa z nemocnice už vrátil.
Opálenú má tvár aj nohy. Ako povedala pani Paganíková, je vďačná za skvelých susedov, ktorých v bytovke má.
„Nikto nám nepovedal ani slovo,“ vyjachtala pomedzi slzy.
Výzvu na pomoc zverejnila známa
Vrátiť sa do bytu aj po oprave pre nich ale nebude vôbec jednoduché.
„Každý sa nás pýta, či ten byt nechceme predať, ale čo my pred sedemdesiatkou? Dúfajme, že keď sa to opraví, no je to ťažké,“ nevládala vetu dopovedať.
Nelenili ani známi Paganíkovcov. Vytvorili pre nich zbierku cez internetový portál.
„Výzvu som vytvorila preto, lebo tá pani s pánom sú dobrí známi mojich rodičov. Teta Terka je veľmi dobrá kamarátka mojej mamky. Bývalá kolegyňa. Ešte v piatok boli spolu na Hrebienku pozrieť sa na ľadový dóm. V sobotu boli u nás na návšteve, odchádzali asi o pol desiatej, no a v noci sa už stalo čo sa stalo. Poznám syna aj obe dcéry. Poznám komplet celú rodinu,“ povedala Lucia Paulová, autorka výzvy pre pomoc Paganíkovcom.
Rabovali im byt
Luciina mamka chodí tiež pomáhať s upratovaním.
„Je to jeden popol. Jedna časť v obývačke ostala. Kúsok steny. Skriňa je opálená. Veci sú opálené. Televízor ostal. Všetko je ale zatečené vodou,“ opísala stav bytu.
Ako nám povedala, najťažšie zvláda situáciu ich syn Marcel a tiež pán Paganík
„Uja som stretla. Zháňal dvere. Potreboval aspoň provizórne, lebo im to prichádzali ľudia rabovať. Založený bol iba matrac miesto dverí. Susedia to strážili, ale nedá sa to nonstop. Dal tam teda aspoň staré dvere a kladku, aby sa tam niekto nedostal,“ vysvetlila.
Bude to už iba nocľaháreň
Po stretnutí s pánom Paganíkom bolo Lucii ťažko.
„Povedal nám, že už si povedal, že dobre, stalo sa a musia ísť ďalej. Ale tiež dodal, že už v živote to nebude ich domov. Iba nocľaháreň, v ktorej dožijú svoj život. Všetky spomienky, celý ich život za pár hodín zhorel. Vychovávali tam deti. Všetko tam prežili a všetko je zrazu preč. Ujo si veľmi zakladal na svojich spomienkach. Boli pre neho dôležité. Ako zbierka mincí, ktorú mal. Našiel ju, ale bola obhorená,“ pokračuje Lucia.
Ukrutná smola
Ako nám Lucia povedala, ľudia sú v dnešnej dobe málo dôverčiví.
Neveria. Nechcú veriť a stále hľadajú príčiny, prečo sa to stalo.
„Bola to jedna veľká, ukrutná smola. Nikto to nespraví naschvál,“ povedala.
Za jeden deň cez tisíc eur
Aj jej internetová výzva prešla viacerými overeniami. Ako dodala, suma, ktorá sa za krátko vyzbierala, ju veľmi potešila.
„Za jeden deň sa vyzbieralo tisíc sto eur. Ja som milo prekvapená. Keď som to tam dávala, nastavila som limit na tisíc eur, neverila som, že sa až toľko nazbiera. Zverejnila som to večer a hneď na to už pribudlo asi 60 eur. Ráno, keď som vstala, už tam bolo dvesto. Poobede 600. Naraz prestali pribúdať platby. Musela som vytvoriť novú výzvu s vyššou hranicou,“ vysvetlila.
MY pomáhame, pomáhajte s nami.
Ak vás príbeh rodiny Paganíkovcov oslovili a radi by ste im akýmkoľvek spôsobom pomohli, nakontaktuje sa na nás prostredníctvom emailu: jana.pisarcikova@petitpress.sk alebo na telefónnom čísle 0907 910 035. My vašu pomoc radi sprostredkujeme.
(zdroj: Jana Pisarčíková)Článok vyšiel v týždenníkoch MY na východnom Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
