KEŽMAROK. Na budove kežmarskej fary odhalili pamätnú tabuľu kňazovi Jánovi Čarnogurskému, ktorý zomrel v povesti svätosti. Na Spiši sa snažia o jeho blahorečenie. Na fakt, že zomrel v povesti svätosti upozorňuje aj odhalená tabuľa.
Kňaz Ján Čarnogurský sa narodil v januári 1904 v Malej Frankovej. V roku 1925 obhájil dizertačnú prácu z filozofie v Ríme a získal doktorát z filozofie. V roku 1928 bol v Ríme vysvätený na kňaza. V roku 1929 obhájil dizertačnú prácu z katolíckej teológie v Ríme a získal doktorát z teológie.
Po návrate pôsobil ako kaplán a katechéta v Kežmarku a v roku 1936 ho spišský biskup Ján Vojtaššák povolal do kňazského seminára v Spišskej Kapitule.
Zomrel 1. júla 1938 ako 34-ročný, keď spolu s bohoslovcami putoval naboso na odpustovú slávnosť na Mariánsku horu v Levoči.
Pochovaný je v rodnej obci Malá Franková.
Ako povedal súdny vikár Spišskej diecézy Ján Duda, Čarnogurský patril k tretiemu rádu františkánov a jeho rehoľné meno bolo František Assiský.
Janko Silan sa s Čarnogurským rozlúčil básňou
Duda pripomenul, že básnik Janko Silan sa s Čarnogurským rozlúčil osobitnou básňou, v ktorej ho nazval „svätcom, ktorý chodil bosý“, „cherubínom, ktorý už je pri Bohu“.
Pápežský prelát Viktor Trstenský vydal svedectvo o jeho povesti svätosti a v obecnej kronike v Rakúsoch (bývalej filiálke Kežmarku) sa o ňom píše ako o „príkladnom kňazovi svätého života".
Podľa Dudu si takýchto ľudí treba pripomínať preto, lebo bolí dobrí a žili nielen pre seba, ale aj pre iných.
„Z náboženského aspektu ho fascinoval príklad sv. Františka Assiského, ktorý nasledoval Krista v chudobe, čo je výraznou črtou súčasného pápeža Františka,“ povedal Duda.
Podľa Dudu kňaz Ján Čarnogurský bol "sťaby neobvyklou osobou v rodine Čarnogurských, kde sa dáva priestor politickému a ekonomickému spôsobu života, kým on sa venoval výlučne čistému apolitickému náboženskému spôsobu života".
Kňaz Čarnogurský mal videnia, na základe jedného v kežmarskom kostole našli gotickú sochu Panny Márie. V Kežmarku v kostole je socha Panny Márie zo začiatku stredoveku. Počas náboženských vojen ju zamurovali veriaci v stene kostola v Kežmarku.
Keď tam bol kaplán, mal videnie, kde treba stenu prebúrať, aby našli sochu, ktorá je dodnes umiestnená pri jednom zo stĺpov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
