STARÁ ĽUBOVŇA. Predmety expozície, ktorá je venovaná Móricovi Beňovskému (1746-1786) ako najslávnejšiemu väzňovi hradu Ľubovňa, už Ľubovnianske múzeum uložilo do depozitárov.
Ich výstavou si počas tohto roka pripomenulo výročie narodenia i úmrtia dobrodruha, cestovateľa i spisovateľa, ktorý okúsil hradné väzenie v roku 1786.
V priestoroch gotického paláca si verejnosť mohla pozrieť aj kostýmy z televízneho seriálu z roku 1975.
„Expozícia je síce momentálne zazimovaná, no pre verejnosť bude nanovo otvorená počas jari, umiestnená bude opäť v gotickom paláci. Takýmto spôsobom budeme fungovať aj v nasledujúcich rokoch,“ povedal správca hradu Ľubovňa Jozef Balužinský.
Dobrodruh, ale aj vzdelanec
O väzňoch na hrade v Starej Ľubovni sa podľa Balužinského nerozpráva veľa, Beňovský však podľa jeho slov stojí za zmienku.
„Slovensko preslávil takmer po celom svete už len tým, čo dokázal v krátkom časovom horizonte, keďže sa dožil iba 40 rokov. Jeho osobnosť nás veľmi zaujala,“ uviedol správca hradu, podľa ktorého si verejnosť predstavu o ňom vytvárala skôr na základe televízneho seriálu, videla v ňom romantickú postavu.
Múzeum však pri štúdiách o jeho živote spolupracovalo aj s ďalšími organizáciami. Podľa zistení nebol Beňovský len dobrodruh, ale aj veľmi vzdelaný človek.
„Čas, ktorý trávil na cestách, venoval aj dokumentovaniu toho, čo videl, či už išlo o rastliny alebo zvieratá, ktoré si zakresľoval a pomenoval ich. Nakreslil si napríklad lietajúce ryby v mori, pričom niektoré druhy týchto rýb boli oficiálne pomenované až o niekoľko rokov neskôr,“ povedal Balužinský.
Okrem toho bol Beňovský aj nadaným kartografom, vytvoril viacero praktických máp, ktoré neskôr využívalo aj francúzske námorníctvo.
„Bol tiež autorom obchodnej cesty, ktorá mala prepájať Dunaj s Jadranským morom, touto štúdiou bol poverený cisárovnou Máriou Teréziou, ale žiaľ, pre nedostatok peňazí sa nezrealizovala. Dokázal však vytvoriť návrh, ktorý sa o niekoľko storočí neskôr stal reálnym,“ informoval správca hradu Ľubovňa.
Viac ho poznajú v Európe
Mrzí ho, že na Slovensku, v jeho rodisku, sa vie o ňom tak málo, kým Európa i svet ho uznávajú ako veľkého objaviteľa.
„Vznikli o ňom divadelné hry, balet, produkujú sa filatelistické známky s jeho podobizňou, mince, je po ňom dokonca pomenovaná aj ulica vo Francúzsku,“ vymenoval.
Pripomenul tiež, že medzi jeho priateľov, s ktorými si pravidelne dopisoval, patrili napríklad prvý prezident Spojených štátov George Washington, taliansky spisovateľ a cestovateľ Giacomo Casanova či americký filantrop, vynálezca i objaviteľ Benjamin Franklin, s ktorým hrával šach.
„Taktiež sa chcel angažovať aj v americkej vojne o nezávislosť, keď navrhoval v Európe vytvoriť expedičný zbor, ktorý mal bojovať v Severnej Amerike proti Angličanom. Tento plán sa však nakoniec nerealizoval. Jednoducho, v krátkom časovom horizonte dokázal takmer niekoľkokrát obcestovať svet a vrátiť sa na Slovensko k rodine či absolvovať dobrodružstvá na Madagaskare a v iných krajinách. Je to osobnosť, ktorá si zaslúži mať vlastnú expozíciu a tiež o niečo viac pozornosti zo strany Slovenska,“ dodal Balužinský.
V mestskom zastupiteľstve v Starej Ľubovni prednedávnom padol návrh pomenovať po ňom niektorú z ulíc.
Fascinujúci životný príbeh
Matúš Móric Michal František Serafín Agust Beňovský patrí k fascinujúcim a zaujímavým osobnostiam.
Narodil sa 20. septembra 1746 vo Vrbovom. Bol poručíkom uhorských husárov a už od mladosti mal dobrodružnú povahu.
Zúčastnil sa na bojoch v Poľsku na strane barských konfederátov. Padol do ruského zajatia a ocitol sa vo vyhnanstve na Kamčatke.
Podarilo sa mu odtiaľto utiecť a neskôr bol kolonizátorom Madagaskaru v službách Ľudovíta XVI. V roku 1776 si ho kmeňoví náčelníci zvolili za kráľa Madagaskaru.
Počas svojho života precestoval viac ako 60-tisíc kilometrov. Gróf Móric Beňovský zahynul na ostrove Madagaskar 23. mája 1786.
Miesto jeho posledného odpočinku dodnes nie je známe, informoval riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
