ROŽŇAVA. Mesto Rožňava bolo po celé stáročia známe ako mesto, kde popri baníctve, ktoré bolo rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života, pulzoval i bohatý remeselnícky život s početnými cechmi.
Významné postavenie si mesto Rožňava získalo i v oblasti priemyselnej výroby. Dve manufaktúry, ktoré na území mesta pôsobili, sa vo veľkej miere zapísali do priemyselných dejín na území Slovenska.
Po rozmachu výroby hlavne finančne nedostupného porcelánu a doznievaní výroby habánskej keramiky, resp. fajansy, v Taliansku známej ako majolika, sa na území Slovenska dostala do popredia pomerne málo nákladná a vďaka bohatým prírodným surovinovým zdrojom z okolia aj dostupná kamenina.
V Rožňave, po vtedy už známej Markovej manufaktúre na spracovanie kože, vznikla v roku 1810 v poradí druhá – kameninová manufaktúra. Jej zakladateľom a prvým majiteľom bol Ján Hoffmann. Sídlila v objekte na vtedajšej Čučmianskej, dnes Hrnčiarskej ulici.
Malé rodinné podnikanie si po Hoffmannovej smrti v roku 1843 udržala jeho rodina do roku 1845, potom ju spravovala akciová spoločnosť, vo vedení ktorej sa vystriedali Štefan Mattyassovsky, Imrich Szontágh, Alexander (Sándor) Dubrovszky, Jakub Weinstein a Fabián Groszmann.
Rožňavská kameninová manufaktúra opierala svoju výrobu o suroviny z neďalekého okolia: o bielu hlinu z Betliara, žltú hlinu z Krásnohorského Podhradia, čiernu hlinu z Brzotína a červenú hlinu z Gemerskej Hôrky a z Mikolčian. Íly a piesok dovážala z Kečova a Jősvafő.
Najväčší rozmach
Najväčší rozvoj dosiahla manufaktúra v rokoch 1851 – 1854 pod vedením Imricha Szontágha, kedy v prípravnom a výrobnom procese pracovalo 23 robotníkov.
Tí sa delili na kvalifikovaných, napr. formovači, modelári, maliari a nekvalifikovaných – paliči, pomocní pracovníci, mlynár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
