SPIŠ. Multietnicita patrila počas stáročí k charakteristickým rysom strednej Európy. Akú pozíciu v tomto smere zohrával Spiš? Príslušníci ktorých národností tu žili už v období stredoveku?
Písať o vývine národnostných pomerov na Spiši v uplynulých storočiach je témou, ktorá z hľadiska dejín tohto regiónu patrí k najzaujímavejším. Na druhej strane je potrebné poznamenať, že v rozličných prácach historikov sa možno dočítať viacero interpretácií vývinu národnostných pomerov.
Pri spracovaní tejto témy sa častokrát vyskytujú náhľady, ktoré nesvedčia o snahe autorov po vyváženom prístupe. K nemnohým výnimkám v tomto smere patrí práca českého jazykovedca Vladimíra Šmilauera, ktorú v roku 1935 publikoval v časopise Bratislava.
Táto štúdia vyšla v českom jazyku pod rovnakým názvom ako tento príspevok – Osídlení a národnosti Spiše. Šmilauer ňou reagoval na knihu maďarského historika Antala Fekete Nagya z roku 1934 – Územný a spoločenský vývoj Spiša.
O spomínanej knihe možno aj po desaťročiach konštatovať, že ju z hľadiska prínosu pre poznanie dejín Spiša dosiaľ neprekonala žiadna iná publikácia.
Jej jediným vážnejším nedostatkom je interpretácia vývinu národnostných pomerov na Spiši. A práve na tento fakt upozornil vo svojom príspevku z roku 1935 profesor Vladimír Šmilauer.
Zároveň treba ale poznamenať, že Fekete Nagy nebol jediným historikom píšucim o Spiši, ktorému chýbal vyvážený prístup k spomínanej téme. Inými slovami povedané, práca profesora Vladimíra Šmilauera z roku 1935 by mala byť pozorne čítaná všetkými, ktorí chcú písať o vývine národnostných pomerov na Spiši.
Snaha dokazovať prvenstvo
Je faktom, že mnohé staršie práce historikov o Spiši boli poznamenané snahou dokazovať prvenstvo v osídlení, respektíve zdôrazňovať prínos tej-ktorej národnosti v kultivovaní tohto kraja, ktorý bol predtým „pralesom“.
Samozrejme, že každú argumentáciu tohto charakteru je potrebné podrobiť kritike. Predovšetkým úvahy o Spiši ako o akomsi pralese.
Hlavné slovo v tomto smere má archeológia, ktorá v posledných desaťročiach priniesla viacero pozoruhodných poznatkov.
Maďari, Nemci neboli prví, iba ďalší
Čo treba zvlášť zdôrazniť, Spiš bol tisícročia vyhľadávaným územím pre trvalejšie osídlenie. Tak ako neprišli na Spiš Slovania, predkovia Slovákov, v 6. storočí do neobývanej oblasti, tak sa tu neskôr ako v neobývanom kraji neusadili ani Maďari v 11. storočí, ani Nemci v 12. či 13. storočí.
Druhou vecou je skutočnosť, že sa osídlenie Spiša najmä od 13. storočia rozšírilo do jeho častí, ktoré boli dovtedy neosídlené. Teda ani Slováci, ani Maďari, ani Nemci neboli na Spiši prví, iba ďalší.
Na hornom Spiši najstaršie osídlenie v okolí Popradu a Kežmarku
Najstaršia sídelná vrstva v regióne sa nachádzala v Hornádskej kotline, v okolí dnešných sídiel Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Spišská Nová Ves, Levoča a Spišský Štvrtok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
