POPRAD. Tomáško Body je jedno z dvojičiek, ktoré sa narodili Kataríne Bodyovej a jej manželovi. Na svet sa spolu s bratom Matúškom vypýtali predčasne. Nezrelosť pľúc i zakrvácanie hlavy spôsobili diagnózu, ktorú si Tomáško nesie so sebou. Aj napriek tomu ale poriadne napreduje.
Manželia Bodyovci majú dokopy tri deti. Prvá prišla na svet dcérka. Mamka Katka mala vtedy necelých dvadsaťjeden rokov.
„Druhé plánované tehotenstvo mi museli po necelom štvrtom mesiaci ukončiť. Chlapcov sme nakoniec mali až po trinástich rokoch,“ spomína si Katka.
Netušili, že budú dvaja
Zo začiatku manželia ani len netušili, že namiesto jedného dieťatka budú mať dve.
„Dozvedela som sa to až v piatom týždni pri kontrole. Bývalo mi strašne nevoľno. Dvakrát som skončila v nemocnici a potom mi to lekári vysvetlili, že je to preto, lebo čakáme dvojičky,“ dopĺňa Katka.
Pôrod v 31. týždni
Katkine tehotenstvo bolo poriadne náročné a spojené s problémami i nevoľnosťami.
„Päťkrát som bola hospitalizovaná. Nemohla som pribrať, prvé mesiace som chudla. Z piateho na šiesty mesiac som konečne pribrala a vtedy som dostala obličkový záchvat, skončila som opäť v nemocnici. Prišiel tridsiaty prvý týždeň a ja som začala zrazu ráno rodiť. Deti prišli na svet po jedenástich hodinách,“ spomína si Katka.
Najprv mal byť pôrod spontánny, neskôr ale lekári zvolili radšej cisársky rez.
„Udržiavali ma kvôli tomu, aby mi dali kortikoidy, aby sa detičkám vyvinuli pľúcka. Stihla som vybrať iba dve dávky a po celý čas som mala asi polminútové kontrakcie,“ spomína Katka.
Matúško dýchal sám, Tomáškovi to trvalo dlhšie
Po pôrode bola Katka veľmi oslabená. Detičky prvýkrát videla až dva dni po pôrode.
„Povedali mi, čo a ako prebiehalo. Matúško bol intubovaný, ale niekoľko hodín po pôrode začal dýchať sám. Tomáško bol na prístrojovej ventilácii, dýchať sám nevedel. Brala som to tak, že je to v poriadku, má prístroj, dýcha, žije, neuvedomovala som si v tej chvíli, že sa mu ešte niečo môže stať. Nastavila som sa tak, že všetko bude dobre a dostaneme sa domov. Po siedmich dňoch dýchať začal. Chodili sme na rôzne kontroly a tiež rehabilitačné cvičenia, aby dohnali svojich rovesníkov,“ pokračuje Katka.
Zaostával v hrubej motorike
Tomáško bol ale vždy za Matúškom akoby o krok pozadu.
„Asi v deviatom mesiaci mal Tomáško virózu, teploty, neviem, či jeho terajší stav ovplyvnilo aj to, ťažko povedať, ale odvtedy sa mi zdalo, že niečo sa deje. Jeho mozog sa vyvíjal postupne. Videla som, že stagnuje. Bol menej čulý, i keď sa usmieval aj reagoval na nás, ale v tej hrubej motorike zaostával,“ vysvetľuje Katka.
Tomáško (vpravo) so svojím bratom. Sú dvojičky. Tomáško ale za Matúšom zatiaľ nestíha. (zdroj: KB)Začal chodiť po štyroch
Nespočítateľné množstvo cvičení, rehabilitácii i podporných terapií. Boj od malička, preto, aby malý mohol viesť plnohodnotný život, presne taký, ako jeho rovesníci.
Prvý rehabilitačný pobyt sa rodine podarilo s Tomáškom absolvovať v Martine. Predtým s maličkým cvičila mama aj sama doma Vojtovou metódou, najlepšie, ako vedela.
„Prišli sme do Martina, moja prvá skúsenosť. Druhý deň sme mali cvičenia s rehabilitačnou sestričkou. Prišla na to, že spôsob cvičenia, ktorý ja som s malým robila, nie je stanovený na to, čo potrebuje, povedali mi, že cvičím s ním zle a preto to nemá ani žiadnu odozvu, že sa nemôžem čudovať, že sa neposúva vpred. Bol to pre mňa šok, lebo som si stále myslela, že pre neho robím všetko, čo môžem. Cvičili sme predsa štyrikrát do dňa, rodina sa na to nemohla pozerať, ja som sama nad tou žinenkou pomaly plakala, dieťa plakalo a keď sa dozviete, že to nerobíte dobre a robíte to tak dva roky, je to strašné,“ spomína si Katka.
Po desiatich dňoch pobytu sa ale výsledky ukázali. „Tomáško mi začal chodiť po štyroch,“ dodáva Katka.
Chcú ho postaviť na nohy
Spoločne absolvovali ešte dva pobyty v centre v Martine. Ako ale Katka vysvetlila, zdravotná poisťovňa tento pobyt hradí iba do veku troch rokov.
Nasledovali teda individuálne cvičenia v nemocnici. Katka má ale neustále pred očami dôležitý cieľ. Nie pre seba, ale pre malého Tomáška. Chce ho postaviť na nohy.
„Tomáško je také isté dieťa ako všetky, len má menší problém, ktorý je riešiteľný, ale treba preto veľa urobiť. Sú aj ľudia, ktorí sú na tom horšie, ja to viem, ale pomocou takých myšlienok malého na nôžky nepostavím,“ opisuje svoje pocity.
Posúva sa vpred
Tomáško po rehabilitáciách a pobytoch, ktoré absolvovali neskôr aj v Prešove, veľmi pekne napreduje.
„Dokáže sa postaviť cez jednu nôžku a popri opore prejsť pár krokov. Samostatnú chôdzu neovláda, ale keď mu zachytím ruky a urobím oporu, tak pár krokov prejde. Vie loziť štvornožky. Čo sa týka mentálnej stránky, je to ťažké zhodnotiť. Rozumie nám všetko, aj reaguje. Usmeje sa na nás, vníma nás ako rodičov. Vie si povedať, čo chce. Stále síce nosí plienky, neoznamuje, že mu treba na záchod. Vie si poprosiť vodičku a vie sa aj sám napapať. Má veľmi dobrý hudobný sluch. Vie krásne prespievať melódiu piesne a aj slová, ak si ich zapamätá. Napreduje. Len to treba ešte viac podporiť a nakopnúť,“ rozpráva Katka.
Katka: Ak to nerisknem, neskôr si to môžem vyčítať
Práve Tomáškove pokroky ju posunuli aj k myšlienke poprosiť ľudí o pomoc. Tomáškovi by veľmi prospelo absolvovať pobyt v súkromnom centre.
„Povedala som si, že ak to nerisknem, tak si to môžem v budúcnosti vyčítať, že som niečo mohla, ale neurobila som,“ vysvetľuje Katka.
„Centrá, ktoré poskytujú intenzívnu rehabilitáciu, ktorej cieľom je podporiť schopnosť chodiť, zlepšiť jemnú a hrubú motoriku, rečové a kongnitívne schopnosti, starostlivosť o seba samého sú súkromné a štát takú liečbu nehradí, plná úhrada je na rodičoch. Ceny takýchto terapií sa pohybujú od 600 až po 3 500 eur a intenzívne rehabilitácie na napredovanie sú potrebné minimálne štyrikrát ročne. Snažíme sa preto zo všetkých síl, ako každý rodič, zabezpečiť finančné prostriedky na to, aby sme Tomáška postavili na nohy,“ povedala.
Budeme vďační
Ako dodala Katka na záver, ak môžete čo i len jediným eurom prispieť k tomu, aby Tomáško napredoval, bude veľmi vďačná.
„Žiadny rodič nepočíta s tým, že sa mu narodí choré dieťatko, ale ako milujúci rodič urobí všetko na svete preto, aby mu napriek chorobe doprial plnohodnotný život,“ vysvetlila.
Noviny Spiša pomáhajú, pomáhajte s nami. Ak vás príbeh malého Tomáška z Popradu oslovil a radi by ste mu pomohli, kontaktujte nás na mailovej adrese: jana.pisarcikova@petitpress.sk. My vašu pomoc sprostredkujeme. Za každú pomoc ďakujeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
