STARÁ ĽUBOVŇA. Predovšetkým pre hrad Ľubovňa je výstava obrovskou propagáciou. Poľskú metropolu ročne navštívi zhruba osem miliónov turistov.
„Na výstavu zbierok sa nám podarilo získať neskutočné miesto a to priamo na Hlavnom námestí v paláci Krzysztofory a to aj vďaka slovenskému generálnemu konzulovi. Je to pre nás veľká česť,“ povedal Dalibor Mikulík, riaditeľ Ľubovnianskeho múzea.
Dostali parádne miesto na Hlavnom námestí
Krakov je mnohými považovaný za srdce Poľska. Je charakteristický komplexom stredovekých a renesančných budov, vyniká aj kráľovským zámkom Wawel.
„Krakov je z nášho pohľadu akousi mekkou kultúry. Je to mesto veľkých výstav a podujatí, aj preto nie je jednoduché sa medzi ne vtesnať. Sme radi, že sa nám to podarilo po 60-ročnej existencii nášho múzea,“ pokračoval D. Mikulík.
Navštevovaný Krakov tak dáva Starej Ľubovni šancu na väčšiu a významnejšiu propagáciu.
„Keďže sa naša výstava nachádza v centre na Hlavnom námestí, je dostatočne promovaná. Predsa len, vo veľkom Poľsku to má pre nás významnú úroveň,“ doplnil riaditeľ.
Klenoty ukryli na hrade Ľubovňa
Vďaka spolupráci Ľubovnianskeho a mestského historického múzea v Krakove sa zrodila výstava pod názvom Hrad Ľubovňa ako sídlo spišského zálohu.
Práve historická skutočnosť, keď bola časť Spiša, vrátane Starej Ľubovne, autonómnou súčasťou Poľského kráľovstva, obe sídla spája.
„Výstava prezentuje vzácne zbierky, ako obrazy spišských starostov z rodiny Lubomirskych a vzácne predmety týkajúce sa cechov a remesiel zo 17. storočia. Okrem toho zobrazuje aj počiatky spišského zálohu a okolnosti, ktoré k tomu viedli,“ poznamenal Peter Žarnovský, historik Ľubovnianskeho múzea.
Veľkým lákadlom výstavy sú aj kópie poľských korunovačných klenotov. Ich originály boli na hrad Ľubovňa prevezené v roku 1655, kde boli na šesť rokov ukryté aj pod dohľadom Juraja Lubomirskeho a to v čase švédsko–poľskej.
Klenoty boli neskôr vrátené do Poľska, v 19. storočí boli podľa historikov zničené.
Zaujímavosťou je, že v minulosti spomenutými klenotmi korunovali 14 poľských kráľov. Klenoty zdobia smaragdy, perly i brilianty.
Kráľovské klenoty. Slúžili na korunováciu 14 poľských kráľov. (zdroj: Peter Rindoš)Poliakom patrili 360 rokov
Spišský záloh začal v roku 1412 po tom, ako si uhorský kráľ Žigmund Luxemburský požičal od poľského kráľa Vladislava II. Jagiella 37-tisíc kôp českých strieborných grošov.
„Za túto sumu dostal poľský kráľ do zálohu 13 spišských miest, ku ktorým boli pridané ešte 3 slobodné kráľovské mestá, Stará Ľubovňa, Hniezdne a Podolínec. Hrad Ľubovňa sa stal administratívnym centrom zálohovaného územia. Zároveň bol sídlom spišských starostov, ktorí toto územie spravovali,“ priblížil P. Žarnovský.
Medzi spišskými starostami možno nájsť mnoho významných osobností, medzi nimi napríklad Zawisza Czarny z Garbowa – slávny poľský rytier a diplomat.
Spišský záloh bol ukončený až počas prvého delenia Poľska v roku 1772. Územie tak bolo po 360-ročnej spoločnej histórii nanovo pričlenené pod uhorskú administratívu.
Hrdina z Ľubovne strieľal cínovým gombíkom
V súčasnosti navštívi Ľubovnianske múzeum patriace pod Prešovský samosprávny kraj približne 150-tisíc ľudí. V tomto ukazovateli patrí na Slovensku k najlepším, najmä vďaka hradu.
Výrazný podiel na návštevnosti majú naši severní susedia. „Z celkového počtu návštevníkov je asi 38 percent Poliakov,“ poznamenal D. Mikulík.
Možno skonštatovať, že prepojenie oboch sídel pramení z minulosti. „Krakov bol dlhé stáročia prepojený predovšetkým s naším hradom. O tom, ako bude vyzerať, ako bude financovaný, sa mnohokrát rozhodovalo práve na kráľovskom dvore v Krakove,“ povedal D. Mikulík.
Výstava našich múzejníkov v Poľsku je tak zároveň podčiarknutím vzájomného partnerstva z minulosti.
„Dobrým príkladom tohto spojenia je osobnosť Martina Oraczewicza, rodáka zo Starej Ľubovne, ktorý počas Barskej konfederácie hrdinsky bránil krakovské múry pred ruskými vojskami,“ podotkol P. Žarnovský.
O spomenutej osobnosti sa tiež traduje legenda. Hovorí sa, že keď mu došla munícia, namiesto nej použil svoj cínový gombík, aby odstránil protivníka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
