REVÚCA. V utorok 15. novembra sa v Revúcej uskutočnilo pokračovanie diskusií so školákmi i s verejnosťou v podaní členov a hostí občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko.
Hlavnou témou, tak ako aj v predchádzajúcich diskusiách vo Veľkom Krtíši, Dolnom Kubíne a Brezne, bol extrémizmus a fašizmus na Slovensku.
Pozornosť venovali aj školákom
Diskusiu so školákmi i Revúčanmi viedol novinár Andrej Bán za účasti etnologičky Moniky Vrzgulovej a historika Patrika Dubovského. Osobný príbeh z čias prenasledovania počas druhej svetovej vojny predstavila pani Eva Mosnáková, vedúca Senior klubu.
Súčasnú problematiku extrémizmu prejavujúceho sa na sociálnych sieťach priblížil bloger Ján Benčík a k slovu o súčasnom stave na Slovensku sa dostal aj stand up komik Ján Gordulič, ako aj Monika Podolinská, učiteľka z Muráňskej Dlhej Lúky, ktorá hosťom priblížila a odpovedala na otázky ohľadom rómskej problematiky.
Organizátor podujatia Michal Karako pre MY Gemerské noviny priblížil, že prvá diskusia sa odohrala v Brezne v symbolickom dátume dňa Víťazstva nad fašizmom.
Karako pripomenul, že tieto diskusie sa pokúšajú organizovať v mestách a okresoch, kde v posledných parlamentných voľbách získali extrémisti vysokú podporu.
Podľa Karaku je ich hlavným cieľom otvoriť diskusiu o celospoločenskom probléme extrémizmu, či už otvorenom v podobe politických strán, ale aj o tom skrytom medzi bežným obyvateľstvom.
„Chceli by sme na to upozorniť, že je extrémizmus je problém, ktorý je potrebné riešiť. My k tomu chceme prispieť takouto formou diskusií a koncertov, kde sa môžu môžu zapojiť priamo občania mesta a hostia. Tým, že to robíme v ekonomicky slabších regiónoch, chceme vyjadriť podporu ľuďom, ktorým sa žije ťažko,“ povedal Karako s tým, že ako hlavný spúšťač extrémizmu vníma ťažkú ekonomickú situáciu ľudí v niektorých častiach Slovenska.
„Často s tým súvisí aj problémové školstvo a zdravotníctvo. Potom sa ľudia možno skôr uchyľujú k heslovitým riešeniam, ktoré niekto vykrikuje, nielen extrémistické, ale aj rôzne iné. Ako keby si myslel, že dokáže niekto za nich problémy vyriešiť. My sme presvedčení, že to nie je pravda, práve naopak, vedie to k ešte väčšej polarizácii spoločnosti a rozdeleniu ľudí,“ dodal Karako.
Eva Mosnáková a Andrej Bán. Študenti a hostia si vypočuli príbeh pani Mosnákovej, čomu čelila počas vojny pre židovský pôvod. (zdroj: Patrik Struk)Záujem študentov
Počas utorka sa v doobedňajších hodinách uskutočnila diskusia s miestnymi študentmi, ktorú moderoval Andrej Bán. Otázky nielen k extrémizmu mohli študenti posielať počas diskusie aj anonymne prostredníctvom správ cez telefón.
„V Revúcej to boli také dva hlavné okruhy tém, čo máme proti Kotlebovi a jeho chlapcom, veď vystupujú ako slušní ľudia. My pripomíname, že oni v minulosti tak nevystupovali, a že si ich dobre pamätáme z čias, kedy nosili čierne gardistické uniformy a mali všelijaké fašistické prejavy, ktoré si mladí ľudia už nepamätajú a samotní autori výrokov sa od nich zatiaľ nedištancovali,“ uviedol Bán s tým, že ďalšou nosnou témou bolo ťažké spolužitie s Rómami či korupcia vo vysokej sfére politiky.
„Večer býva široká diskusia, kde chodia ľudia rôznych názorov. Ja osobne veľmi oceňujem, ak prídu aj ľudia iných názorov, ako sú tie naše, pretože každá otázka je vítaná, aj tvrdá aj nesúhlasná, pokiaľ to neprekročí hranice verbálneho násilia,“ dodal Bán s tým, že on vidí riešenie narastajúceho počtu extrémistických prejavov na Slovensku v kombinácii lepšieho vzdelávania najmä mladých ľudí a pestovania kritického myslenia v ľuďoch všeobecne.
„Taktiež je dôležité si zvoliť lepších politikov, ktorí nebudú skorumpovaní, pretože podľa mňa je podhubím extrémizmu aj skorumpovanosť,“ skonštatoval Bán.
Patrik Dubovský a Monika Vrzgulová. O historických pomeroch informovali na voľnej večernej diskusii aj odborníci. (zdroj: Patrik Struk)Osobný príbeh z čias vojny
Eva Mosnáková, narodená ešte v roku 1926, priblížila študentom a hosťom na večernej diskusii jej skúsenosť s dôsledkami včas nezastaveného a neriešeného extrémizmu.
Na vlastnej koži si kvôli židovskému pôvodu počas druhej svetovej vojny prežila prenasledovanie, nenávisť, ale aj hrdinstvo obyčajných ľudí.
„Chcela by som len toľko povedať, že ten extrémizmus ma kostlivca v skrini. Pod koberec sa zamietlo niečo, čo sa práve týka holokaustu, čo nie je doteraz riešené a čo nie je prediskutované. Tlie to tu ako hniloba a zachvacuje už aj tú najmladšiu generáciu,“ vraví Mosnáková, podľa ktorej je dnes medzi ľuďmi veľmi málo informácií o tom, čo presne sa dialo počas druhej svetovej vojny.
„Keď chodím medzi študentov, snažím sa nikdy neodmietnuť rozhovor s nimi, lebo si myslím, že je to veľmi dôležité a treba o tom hovoriť. Ja len môžem dúfať, že zasiahnem časť ich myslenia mojim konkrétnym prípadom. Ich život je však dnes už úplne iný, ako ten, ktorý sme my prežívali počas vojny. Ja len dúfam, že aspoň časťou môjho príbehu ich zaujmeme,“ dodala Mosnáková.
Rómska skupina Chalani z chatrče. Diskusiu vhodne doplnili hudobné vstupy. (zdroj: Patrik Struk)Historici varujú pred opakovaním histórie
Diskusiu obohatili aj komentáre a informácie Moniky Vrzgulovej z ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied, dokumentačného strediska holokaustu a historika Patrika Dubovského z Ústavu pamäti národa.
„Na Slovensku sa neriešia veľké kauzy a ľudia si už zvykli, že sa v novinách, televízii či rádiu objaví ďalšia korupčná aféra a nič sa nestane. Politici, ktorí nám majú slúžiť, priamo pred nami okato kradnú také peniaze, ktoré si nevieme ani predstaviť, a my nič proti tomu nerobíme. Ani my, ale ani tí, ktorí majú dozerať na to, aby sa tu žilo zákonne,“ povedala Vrzgulová.
Ďalším dôvodom nárastu extrémizmu je podľa Vrzgulovej aj to, že sa neriešia tzv. boľačky tejto krajiny, najmä dlhodobo zlá sociálna situácia, zlé vzťahy medzi jednotlivými skupinami ľudí spolu s absolútnym historickým nevedomím.
„So svojím školením a so svojím 20-ročným zaťažením skúmania nielen holokaustu, ale aj jeho príčiny, a tým, ako sa počas druhej svetovej vojny ľudia správali, vidím množstvo paralel medzi tým, čo sa dialo vtedy a čo sa deje dnes. Preto hovorím, že títo extrémisti sú už v parlamente, ale množstvo ďalších extrémistických skupín, o ktorých nemáme ani potuchy alebo len trochu, sú tu tiež. Ak im budeme dávať hlas, dostanú sa k moci a z našej krehkej demokracie sa znovu stane totalitný štát,“ skonštatovala etnologička.
Podľa Dubovského sa doteraz nepodarilo vyhodnotiť príčiny a dôsledky komunistických režimov, a to nielen v Česku a Slovensku, ale ani v ďalších krajinách Európy, čo spôsobuje devastáciu, ktorú treba jasne pomenovať.
„V Ústave pamäti národa sa zaoberáme aj s procesom vyrovnávania sa s totalitami v našich dejinách. Ešte doteraz sme nedokázali ohodnotiť ich negatívny dopad na devastáciu našich myslí a sŕdc celých generácií a ja si myslím, že toto je tá príčina. Nedokázali sme za 27 rokov jasne pomenovať príčiny straty slobody, o čom hovorí aj zákon o pamäti národa, najmä počas fašistického režimu u nás alebo v okolitých krajinách, ktorý zachvátil pol Európy nielen geograficky, ale aj myšlienkovo,” dodal Dubovský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
