TATRY. Polmetrové zvieratko s chvostom dlhým až 18 centimetrov. Dorozumieva sa pískaním a mávaním chvosta. Živočích z doby ľadovej, ktorý sa vyskytuje iba v našich Tatrách a v Poľsku.
Svišť. Hovorí sa, že keď tieto zvedavé zvieratká zalezú do svojich nôr, príde sneh. Tatranské sa na zimný spánok pobrali už začiatkom októbra.
V jesennom období bývali kedysi svište najatraktívnejšie pre pytliakov.
V minulom storočí ich vydymovali ohňom z kosodreviny, chytali ich do pascí a tiež vykopávali z ich vlastných príbytkov kvôli ich údajne liečivej zázračnej masti. Dnes patria svište medzi ohrozené druhy.
„Už niekoľko rokov som nenašiel vo svišťom biotope stopy po pytliakoch,“ hovorí zoológ Pavel Ballo.
Najlepší meteorológovia
Svište prespia polovicu svojho života a majú tiež vymoženosť, ktorú im môže závidieť skoro každá žena.
„Je dôležité, či si v lete urobili dostatočné tukové zásoby, lebo počas spánku stratia až tretinu svojej váhy,“ povedal Ballo.
Okrem toho dokážu prekonať aj najpresnejšie meteostanice.
„Vycítia, kedy príde zima, schovajú sa pred ňou v nore a vchod zatarasia kamením. Hovorím tomu, že sa zamurujú. Stalo sa, že sa zamurovali už aj v auguste a krátko nato napadlo v Tatrách asi 30 centimetrov snehu. Po roztopení sa znovu vyhrabali,“ spomína Ballo.
Začiatkom októbra už spali
Tento rok sa zhovorčiví spachtoši pobrali na zimný spánok podstatne skôr. Predtým sa zvykli zamurovať až 15. októbra. Už štvrtý týždeň hore v Tatrách, kde žijú, zúri zima.
„Túto jeseň do Tatier zatiekol mimoriadne studený arktický vzduch. Bolo to v noci z 3. na 4. októbra. Bol som práve hore. Napadlo 20 cm snehu vo výškach 1 850 m n.m., kde svište majú svoje zimné nory. Niektoré mlade rodiny sa nestačili dostatočne zamurovať,“ povedal Ballo.
Inteligentné zvieratá si to ale vyriešili po svojom.
„Nory si prihrabali zvnútra. Z vonkajšej strany chýba aj 40 centimetrov zamurovania. Išlo hlavne o mladé rodiny,“ vysvetlil Ballo.
Rovnajú sa kamzíkom
Svišť váži iba do šiestich kíl, dožíva sa osemnástich rokov. Polovicu z toho prespí. Počas spánku sa teplota jeho tela zníži iba na štyri stupne, nadýchne sa raz za 15 sekúnd, srdiečko mu udrie štyrikrát do minúty.
Dorozumievajú sa hvízdavými zvukmi aj chvostom. Vztýčený chvost znamená pozdrav, mávanie zhora nadol zase nebezpečenstvo.
Prekvapili výsledky ohľadom početnosti.
„V tomto roku početnosť svišťov dosiahla spoločne na poľskej i slovenskej strane národného parku číslo takmer 1 400 jedincov, podobne ako u kamzíka,“ vyčíslil Ballo.
K zvýšeniu početnosti pomohli intenzívna strážna služba, fotopasce, webkamery, sezónna uzávera a prenesenie svišťov z Roháčov do Belianskych Tatier, kde vyhynuli vinou človeka.
Von sa vyberú v apríli
Von zo svojich nôr sa svište zvyknú vyhrabať okolo 15. apríla. „Keď je alpínsky stupeň ešte pod snehom. Vyhrabe sa z nory a dva týždne nato sa pári,“ povedal Ballo.
Aj preto sú veľmi dôležité zimné uzávery chodníkov. Aj keď svište sa veľmi vyrušovať nenechajú, pretože hibernujú, kamzíky sú na tom horšie.
Musia sa starať o potravu, aby tatranskú zimu prežili.
„Príroda si musí oddýchnuť. Svište sú v pohode. Spia vo svojich zimných norách hlboko pod snehom. Vyrušovaniu treba zabrániť práve vtedy, keď sa vyhrabávajú. Vtedy na nich číhajú prirodzení predátori ako orol, líška, rys,“ uzavrel Ballo.
Zaujímavosti zo sveta svišťov
Potrava – za deň svišť skonzumuje jeden kilogram. Jedálniček tvoria väčšinou vysokohorské byliny, občas si pochutí na larvách a chrobákoch bystrušky.
Najvyššia svištia nora, ktorú zameral Pavel Ballo, bola vo výške 2 319 metrov.
Svišťa volajú aj hvizdák, švisták alebo mercúň.
Svište sa pária začiatkom mája, gravidita trvá 33-38 dní.
Mláďatá sa rodia holé a slepé, 40 dní zostávajú v nore a živia sa len materským mliekom.
Samice môžu mať 2-5 mláďat.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
