KEŽMAROK. Kežmarčania si počas celého tohto týždňa pripomínajú udalosti spred 110 rokov, keď boli do ich mesta prevezené pozostatky kežmarského rodáka Imricha Thökölyho (1657-1705), vodcu protihabsburského stavovského povstania.
Súčasťou programu bude v stredu 19. októbra o 18:00 spomienkový večer s miestnou historičkou Norou Baráthovou v hoteli Hviezdoslav.
Návštevníci si budú môcť po prvýkrát pozrieť unikátne zábery z odkrývania hrobu v tureckom Izmide, kde bol Thököly v roku 1705 pochovaný.
„Rovnako by sme chceli premietnuť aj film z prevozu Thökölyho nevlastného syna Františka Rákócziho v Košiciach. Návštevníci budú mať v stredu a rovnako aj počas konferencie v piatok jedinečnú príležitosť pozrieť si tieto zábery,“ povedala Erika Cintulová, riaditeľka Múzea v Kežmarku.
Unikátne zábery iba pre túto príležitosť sa podľa jej slov podarilo získať vďaka Východoslovenskému múzeu v Košiciach.
V Kežmarku si zaspomínajú na Imricha Thökölyho Čítajte Spomienkový program
Týždeň uhorskej kuchyne, ale aj konferencia, ktorá sa v piatok 21. októbra uskutoční v priestoroch Kežmarského hradu, doplnia spomienkový program.
„Odznejú prednášky o historických udalostiach, ktoré predchádzali tomu, či budú pozostatky uložené v Kežmarku alebo v Prešove,“ informovala Cintulová.
Súčasťou bude tiež prehliadka expozície rodiny Thökölyovej a návšteva mauzólea Imricha Thökölyho v Novom evanjelickom kostole. Program v piatok o 17:00 ukončí koncert.
„Predstavené budú diela uhorských majstrov, odznejú tradičné kurucké nástroje, ako bolo napríklad tárogató. Jeho zvuk sa bude rozliehať aj z veže hradu, keď bude vítať návštevníkov pred konferenciou,“ vysvetlila ďalej riaditeľka múzea, podľa ktorej si v Kežmarku prevoz pozostatkov Thökölyho z roku 1906 pripomínajú pravdepodobne po prvýkrát.
V rovnakom roku boli prevezené aj ostatky Thökölyho manželky Ilony Zrínskej a nevlastného syna Františka Rákocziho II., avšak do Dómu sv. Alžbety v Košiciach.
Štyri generácie
Na hrade v Kežmarku sídlili štyri generácie rodiny Thökölyovcov, a to v rokoch 1579 až 1684. „Posledný muž z tejto generácie, knieža Imrich Thököly, sa narodil v Kežmarku 25. septembra 1657. Študoval v rodnom meste a na prešovskom kolégiu, zdržiaval sa aj na rodinnom Oravskom hrade.
V roku 1670 utiekol z Oravy do Sedmohradska, aby sa nedostal do rúk cisára. Imrichov otec Štefan II. bol totiž jedným z organizátorov Wesselényiho sprisahania, namiereného proti cisárovi.
V roku 1678 sa Imrich postavil na čelo ďalšieho stavovského povstania uhorskej šľachty, ktoré bolo namierené proti absolutistickej moci cisárskeho habsburského rodu,“ opísala udalosti kežmarská historička Nora Baráthová.
Po bitke pod Viedňou v roku 1683 bol Thököly nútený uchýliť sa k svojim bývalým spojencom do Turecka, kde v meste Izmid zomrel 13. septembra 1705.
„Podľa závetu, ktorý zanechal, prial si byť pochovaný v Sedmohradsku alebo Uhorsku v niektorom, ako sa uvádza, na kľúč uzavretom evanjelickom kostole,“ dodala Baráthová.
Jeho pozostatky však odpočívali dvesto rokov v Turecku.
„Dňa 18. apríla 1904 vydal cisár František Jozef rozhodnutie o prenesení pozostatkov Thökölyho a Rákócziho do vlasti. Bolo to gesto potomka habsburského rodu, hlavne voči Maďarom, a umocnil ho aj 20. článok zákona z roku 1906, ktorý zbavil nebohých vodcov stavovských povstaní ich pôvodného obvinenia a pohany,“ informovala historička.
Kým od začiatku bolo jasné, že pozostatky Rákócziho, jeho matky a priateľov budú v Košiciach, o pozostatky Thökölyho sa podľa Baráthovej doslova rozpútal boj medzi Prešovom a Kežmarkom, nakoniec však padlo rozhodnutie.
Školáci dostali voľno
Pozostatky Thökölyho boli do Kežmarku privezené 30. októbra 1906, umiestnené boli do mauzólea v Novom evanjelickom kostole. Pre Kežmarčanov išlo podľa Baráthovej, ktorá vychádza z opisov slávnosti v dobovej tlači, o slávnostný deň.
Domy boli vyzdobené, na každom viala uhorská zástava, na uliciach tiež postavili tri víťazné oblúky a školáci dostali na dni 29. a 30. októbra voľno, uviedla. Udržiavať poriadok malo v ten deň asi 400 žandárov.
Prevoz rakvy na pohrebnom koči do mauzólea sprevádzal slávnostný sprievod a zvonenie všetkých kežmarských zvonov.
„Za čias Rakúska-Uhorska sa v mauzóleu nachádzala aj pokladnička, do ktorej sa zbierali peniaze na postavenie Thökölyho sochy a zbierka na tento účel sa začala ešte v roku 1906. V roku 1912 už bolo zozbieraných 24-tisíc korún, ale projekt sa nerealizoval, zapríčinila to prvá svetová vojna a rozpad monarchie," dodala Baráthová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
