SPIŠSKÁ BELÁ. O chvíľu trojročný Luka Klokoč hostí rád víta s úsmevom, ak na sebe nemajú biele plášte. Zle určený termín pôrodu spôsobil, že Luka v prvom roku svojho života poznal lepšie nemocničné postieľky, než tú vlastnú.
Beáta Kušmíreková bola prvorodičkou. Zle vyrátaný dátum pôrodu jej takmer zabil dieťa. Luka sa ale nevzdal. Vraj je jediným dieťaťom na Slovensku, ktoré dokázalo v situácii, v ktorej sa ocitlo, prežiť.
Tešila sa na prvé dieťa. Malý Luka v bruchu nerobil problémy. Beáta mala tehotenstvo pokojné, až kým sa nezačal približovať vyrátaný termín, kedy mal Luka prísť na svet.
„Bola som dohodnutá, že pôjdem rodiť cisárskym rezom, lebo mám chronickú pankreatitídu (pozn. red.: zápalové ochorenie podžalúdkovej žľazy). Dva týždne pred termínom, ktorý som mala mať, mi bolo nevoľno. Nič som nerobila, nemohla som jesť, lebo všetko išlo zo mňa von,“ spomína si Beáta.
Volajte sanitku, dieťa odchádza
Nevoľnosť lekári pripisovali práve spomínanej pankreatitíde, ktorú Beáta má.
„Tak som to prijala,“ povedala.
Keď prišiel deň D v nemocnici trikrát absolvovala monitorovanie oziev. Lekárom sa niečo nepozdávalo. Beáte povedali, že rodiť bude ako prvá.
Po tom, ako Luka prvýkrát uzrel svetlo sveta, prišiel šok.
„Keď dieťa vybrali, hovorili, rýchlo volajte záchranku, dieťa odchádza. Nevedela som, čo sa deje, len mi dali do ruky vizitku patologickí novorodenci. Rozplakala som sa,“ spomína si Beáta.
Žil z otravy
Luka previezli do Popradu. Mamka hneď ako mohla, putovala za ním.
„Obojstranný zápal pľúc, otrava krvi, akoby mu mozog odchádzal, zomieral,“ vymenúva mama.
Nakoniec vysvitlo, že Beáta mala naozaj rodiť skôr. „Určili mi zlý dátum pôrodu, tri týždne som prenášala. Vstrebala sa mi plodová voda, takže som nemala ani kontrakcie, nič. Mne bolo tri týždne nevoľno pretože u Luka nastávala otrava, jednoducho žil z otravy,“ povedala Beáta.
Všetko išlo von
Veľkú nádej Lukovi v tom čase nikto nedával. Aj mamičke povedali: Beáta, je to buď, alebo. Na oddelení patologických novorodencov ostávala Beáta dlhšie ako iné mamičky.
„Kŕmila som ho tak, že za tri hodiny mi vypil pol deci,“ pokračuje Beáta.
Potom ako sa Luka vrátil na pár chvíľ domov, celé dni mal kŕče, bolesti.
„Mal necelé dve kilá, tak veľmi schudol. Trošku niečo zjedol a hneď to vyvrátil, bol dehydrovaný, jednoducho, čo dal do pusy, všetko išlo von.“
Nevieme, či ho zachránime
Celé mesiace sa nedialo nič. S malým Lukom chodili pravidelne na infúzie. Až kým sa im nepodarilo vybaviť vyšetrenia v hlavnom meste. „Povedali nám, že máme rýchlo prísť.“
Večer sa ortuť teplomera u Luka vyštverala až na 42 stupňov. „Otrava čriev, všetkého. Povedali mi, ktovie, či ho zachránime, prišli ste v hodine dvanástej. Prešiel si ďalšími tromi otravami, nemohli ho napichnúť, dostal katetér do srdca.
Štyrikrát otrava krvi, tým pádom mozog bol zasiahnutý, všetko,“ rozpráva Beáta.
Ročné dieťa váži viac
Prognózy do budúcna boli jasné. Malý Luka nebude chodiť, nebude rozprávať, nebude jesť.
Má rozhádzané vnútorné prostredie, metabolické neidentifikovateľné ochorenie, mitochondriálne ochorenie nervového systému. Jeho telo nedokáže premieňať cukor ani bielkovinu.
Údajne je prvým dieťaťom u nás, ktoré evidujú, že toto všetko dokázalo prežiť.
Prešiel si už šiestimi zákrokmi v narkóze. Momentálne prijíma potravu iba cez hadičku.
Nemá diagnózu
Ako povedal mama, najhoršie na tom celom je, že nikto nevie, čo sa vlastne s Lukom deje.
„Hľadajú, zisťujú, nevedia. V Piešťanoch mi povedala pani doktorka, či môže Lukov problém otvoriť aj na konzíliu, lebo sama je bezradná. Nie je to uzavreté. Nemôžem sa teda ani poradiť s inými mamičkami, lebo neviem, akú diagnózu Luka má,“ vysvetlila Beáta.
Zaujímavosťou je, že Luka aj napriek tomu, že potravu prijíma pomocou hadičiek, zvykne ju aj trikrát denne vyvrátiť. „Čo pribral, to schudol. Ročné dieťa váži viac ako on,“ povedala Beáta.
Dieťa, ktoré nesmie plakať
Luka zatiaľ nechodí, sám neje. Našťastie, rozpráva.
„Nosím ho neustále na rukách, nepohrá sa ani tri minúty sám. Ale radšej ho na tých rukách ponesiem aj tri, štyri roky, len aby mohol čo najlepšie chodiť,“ povedala Beáta.
Občas býva náročné nájsť niečo na spríjemnenie dňa.
„Luka nesmie ani plakať. Stráca pritom dych a začne zvracať. Chodiť nesmie, loziť nevie. Už od mája sa nám ale podarilo dať sa aspoň na štvornožky. Keď bolo leto, vypadli sme von, ale teraz sa poobede zobudí a ja pozerám na hodinky, čo robiť do večera,“ priznáva mama.
Bojovníčka Beáta
Beáta je veľká bojovníčka. Úsmev jej syna ju stále ženie vpred.
„Bojujem, musím mu pomôcť a urobiť pre to maximum. Lekári mi povedali, že sa môže stať, že zo dňa na deň môže ostať ležať, ja to prijímam, ale robím maximum pre to, aby to dieťa fungovalo,“ povedala odhodlane.
Luka na to, aby sa mohol hrať s ostatnými deťmi potrebuje absolvovať ešte mnoho rehabilitačných pobytov, vyšetrení. „Na jeden pobyt mám, ale čo ďalej. Nestačí to,“ povedala Beáta. „V centre nám povedali, že raz chodiť bude, ale ako? To nevieme.“
Noviny Spiša pomáhajú, pomáhajte s nami. Ak chcete podať pomocnú ruku malému Lukovi, napíšte nám do redakcie (jana.pisarcikova@petitpress.sk) a my vašu pomoc sprostredkujeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
