KEŽMAROK. Barónke Hedvige Márii Szirmayovej (1895 – 1973), ktorá v skutočnosti barónkou nebola, bude venovaná nová výstava Múzea v Kežmarku.
„Bola zaujímavou kežmarskou postavou. Ešte mnohí starí Kežmarčania si na ňu spomínajú. Bola to skutočná dáma, inteligentná a vzdelaná, chceme tak priblížiť niečo z jej života,“ povedala riaditeľka múzea Erika Cintulová.
V Mestskej galérii Barónka, v meštianskom dome číslo 46 na Hlavnom námestí, v ktorom Szirmayová žila, si návštevníci budú môcť pozrieť predmety, ktoré sa viažu k jej životu.
Výstava pre verejnosť otvoria vo štvrtok 6. októbra o 16:00, potrvá do 11. novembra.
Zachovali sa aj jej denníky
S návrhom priblížiť život Szirmayovej prišla dokumentátorka múzea Ivana Ščensná.
„Hovorila s ľuďmi, ktorí si barónku pamätali a opierala sa aj o materiály z archívu v Levoči. Zachovali sa tam denníky, ktoré si Szirmayová písala, je ich dokopy desať. Časť z nich sa nám podarilo preložiť z maďarčiny. Mala romantického ducha, vedela nádherné opísať udalosti a svoje city,“ uviedla Cintulová.
Spolu s umeleckým historikom Marošom Semančíkom tak v múzeu začali pracovať aj na rodokmeni rodiny, z ktorej Szirmayová pochádzala a hľadali odpovede na otázku, prečo barónka nebola barónkou, hoci všetci v Kežmarku ju takto nazývali.
„Všetko sa však návštevníci dozvedia až na výstave,“ dodala riaditeľka múzea.
Výstava ponúkne aj trojrozmerné exponáty, ktoré sa z jej pozostalosti zachovali.
Bola to dáma
Aj podľa kežmarskej historičky a spisovateľky Nory Baráthovej bola Szirmayová elegantnou a inteligentnou dámou.
„Dôstojne sa pohybovala po uliciach mesta, mala široké znalosti hlavne z oblasti výtvarného umenia a histórie, ovládala jazyky a návštevu nevpustila v iný deň ako v utorok o 11:00,“ informovala.
Jej byt bol podľa jej slov obrazom života šľachtickej spoločnosti, izby zapĺňal krásny nábytok, obrazy i bohatá knižnica.
O barónkinom živote sa však podľa Baráthovej veľa nevie, známe bolo, že veľa cestovala po Európe a mala okruh svojich ľudí z takzvanej vyššej spoločnosti, ale aj starých Spišiakov, ktorí ovládali cudzie jazyky.
„Za manžela si vzala baróna Stipsitha od Prešova. Podľa jednej verzie zrušila s ním sobáš údajne preto, že nemal automobil, čo je však málo pravdepodobné. Podľa druhej verzie ho opustila hodinu po svadobnom akte, údajne preto, že jej celoživotnou láskou bol Ernest Bethlenfalvy, statkár z Huncoviec, prírodovedec a milovník Vysokých Tatier. Nevedno, čo je pravda, ale faktom je, že barónku uložili na večný odpočinok práve do rodinnej hrobky Goldberger – Bethlenfalvy a v jej pozostalosti sa našla fotka tohto pána s vylisovanými listami,“ vysvetlila Baráthová.
Najťažšie to mala po vojne
Najťažšie obdobie prežívala Szirmayová po druhej svetovej vojne.
„Keďže bola šľachtického rodu, nie Slovenka, musela chodiť na takzvané nútené a podradné práce, čo neznášala ľahko, lebo nikdy nepracovala, napriek všetkému jej dom a majetok nikdy neznárodnili. Keď barónke chýbali peniaze, predala niečo zo svojho majetku, nie však rodového,“ opísala posledné roky jej života kežmarská historička.
Barónku napokon našli mŕtvu najmenej týždeň po jej úmrtí, zomrela na neliečený zápal pľúc.
Smutné podľa Baráthovej je, že po jej smrti zmizli viaceré cennosti, napríklad šperky, menší nábytok, korešpondencia či cenná numizmatická zbierka.
„Po jej smrti nebol majetok spísaný a väčšia časť skončila v iných rukách, ako by mala skončiť. To nie je náš dohad, to sú vyjadrenia ľudí, ktorí patrili k jej rodine a boli hneď po smrti v jej dome a vedeli o niektorých predmetoch, ktoré sa tam nachádzali a zrazu viac neboli. K nám do múzea sa dostalo len torzo. V meštianskom dome je umiestnená sedacia súprava ako jej svadobný dar, porcelán, drobné úžitkové predmety a fotografie,“ dodala Cintulová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
