MATEJOVCE N/HORNÁDOM. Zuzana Šimová z Matejoviec nad Hornádom sa už takmer štvrťstoročie stará o svojho ťažko zdravotne postihnutého syna Erika. Svoj krok nikdy neoľutovala, aj keď nemôže chodiť do zamestnania a od štátu dostáva nízky finančný príspevok za opatrovanie.
Tento príbeh je o žene, ktorá zanechala vlastnú kariéru, aby sa mohla venovať deň a noc postihnutému synovi. Zuzana Šimová žije s manželom a tromi deťmi v Matejovciach n/Hornádom (okres Spišská Nová Ves).
Pred 24 rokmi sa manželom narodil ako druhý syn v poradí Erik. Jeho narodenie zmenilo životnú cestu celej rodiny.
Minulosť
„Chlapček sa narodil ako druhý syn v poradí. Javil sa ako zdravé dieťa, len neustále plakal. Pri návštevách u lekára som upozorňovala, že sa mi to nepozdáva.
Lekár ma však upokojoval, že v prvom roku je to bežné. Po siedmich mesiacoch na moje naliehanie poslal Erika na vyšetrenie k neurológovi. Zistilo sa, že má vysoký očný tlak. Nasledovala operácia,“ vracia sa do spomienok so slzami v očiach pani Zuzana.
Zdalo sa, že život batoľaťa sa dostal do normálnych koľají. Posun k horšiemu nastal po očkovaní. Chlapčekovi zakrátko diagnostikovali detskú mozgovú obrnu.
„Ťažko povedať, čo zapríčinilo tento stav. Už sa to nedozviem. Stále ma to trápi, ale neustále si hovorím, že je zbytočné sa už minulosťou zaoberať. Čas nevrátim,“ hovorí mama.
Súčasnosť
Erikov zdravotný stav si vyžaduje 24-hodinovú intenzívnu starostlivosť. „Je odkázaný na druhých. Treba ho kŕmiť, prebaľovať, obliekať, kúpať. Každodenný kolobeh. Kto niečo také nezažil, ťažko pochopí. Cez deň som v jednom švungu, v noci vstávam a chodím Erika kontrolovať.
Stále mám v podvedomí obavy, že by sa mu niečo mohlo stať. Napríklad by mohol dostať záchvat a ja by som pri ňom nebola a nepomohla by som mu. To by som ťažko ustála,“ vysvetľuje.
Pani Zuzana vie, o čom hovorí. Pred tromi rokmi sa Erik dostal do nemocnice pre opakované záchvaty. Odvtedy je ešte viac opatrná. Život s ťažko postihnutým je v prvom rade o vlastnom sebaobetovaní. Prispôsobiť sa musí celá rodina.
„Nemôžem si dovoliť len tak odísť do mesta a prísť kedy sa mi zachce. Musíme sa vopred dohodnúť s manželom, ktorý ma jediný dokáže nahradiť.
Je to obeta pre celú rodinu. Nikdy sme neboli na spoločnej dovolenke. Ale neberte to, prosím, že sa sťažujem. Bolo to naše rozhodnutie, ktoré s manželom nebanujeme. Láska ku všetkým trom synom je pre nás to najdôležitejšie.“
Prvoradý syn
Matejovčanka, ktorá vlani oslavovala 50-tiny, je vyučená predavačka. K svojej profesii sa ale po narodení Erika nevrátila.
„Starostlivosť o syna mala prednosť. Možno by sa našla opatrovateľka na štyri hodiny, ale kto by ma len na tak krátko zamestnal a najlepšie dopoludnia? Môžem si ja klásť u zamestnávateľa podmienky? Nemám výhrady voči profesionalite iných opatrovateliek, ale mama je len mama. Rodičovská láska sa nahradiť nedá,“ hovorí s presvedčením.
Erik je podľa slov mamy vnímavý. Aj keď nerozpráva, dorozumievajú sa medzi sebou očami. Najťažšie pre ňu padne, keď jej synček nedokáže povedať, čo ho bolí.
Nízky príspevok
Vlastná obetavosť ale zo strany štátu nie je podľa mamičky docenená.
„Ako opatrovateľka, ktorá sa stará o syna som prišla o zamestnanie. Mala by sa navýšiť základná suma peňažného príspevku na opatrovanie aspoň vo výške minimálnej mzdy. V súčasnosti dostávam 180 eur a musím z toho vyžiť. Dokázali by z toho vyjsť poslanci, či úradníci na ministerstvách?
Starostlivosť v rámci rodiny si zaslúži oveľa väčšie spoločenské a finančné ocenenie,“ hovorí s rozhodnosťou v hlase.
Vzápätí dodáva, že nehovorí len za seba, ale za všetky opatrovateľky na Slovensku. Sociálna poisťovňa platí za opatrovateľa dôchodkové poistenie najviac 18 rokov.
Ďalšie roky starostlivosti nie sú započítané a vyrátaný starobný dôchodok vychádza na menej ako 130 eur.
Poslankyňa v obci
Vlani v januári sa Šimová stala poslankyňou obecného zastupiteľstva. Svojej poslaneckej odmeny v sume 15 eur sa však musela vzdať, pretože Sociálna poisťovňa by ju vyradila z dôchodkového poistenia a roky by sa jej nezarátavali do dôchodku. Zákon totiž nedovoľuje u opatrovateliek dva príjmy.
„Nepatrím k ľuďom, ktorí nečinne sedia a reptajú. Preto som sa rozhodla kandidovať do obecného parlamentu. Snažím sa pomôcť radami aj rodinám, ktoré majú podobný osud ako my. Som dosť priebojná a nemám rada nespravodlivosť. Niektoré záležitosti ohľadom syna som si musela sama vydobyť,“ prízvukuje.
Ústav rezolútne zamietli
Obetavá mama upozorňuje, že ak by dali svoje dieťa do ústavu, štát by to stálo zhruba 1500 eur mesačne.
„Štát mňa a ďalšie opatrovateľky tresce za to, že sme nechali svoje zamestnania a postarali sa o deti. Koľko sme ušetrili nášmu systému, že sa venujeme zdravotne postihnutým deťom doma? Nikdy sme sa doma nezaoberali tým, že by sme dali Erika do ústavu. Ani teraz, ani v minulosti. Nedokázali by sme to. Tu je jeho domov.“
Pomoc pre Erika
Erik, ktorý je ležiaci potrebuje mať neustále teplo, a tak Šimovci neváhali a postavili v izbe krb. Miestnosť by potrebovala zatepliť, ale aj zmodernizovať zariadenie, ktoré sa tu nachádza.
„Snažíme sa byť sebestační. Neprosíme nikoho o pomoc pre nás, ktorí máme zdravé ruky. Myslíme len na Erika. Ak by sa však našiel niekto, kto by prispel pre ešte lepšie podmienky pre nášho syna, naša vďačnosť by bola úprimná. Pomohlo by mu to nielen k spríjemneniu prostredia, ale najmä zvýšiť jeho každodenný komfort,“ dodáva mama.
A práve to bol jeden z dôvodov, prečo sa pani Zuzana dokázala otvoriť verejnosti.
Rozbiehame projekt s názvom Noviny Spiša pomáhajú. Pomôcť môžete aj vy, čitatelia. Ak vás príbeh malého Erika oslovil a chceli by ste mu akýmkoľvek spôsobom podať pomocnú ruku, kontaktujte nás emailom alebo telefonicky. Kontakty na redakciu nájdete na strane 2 v tiráži novín.
My vašu pomoc sprostredkujeme. Za každú pomoc ďakujeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
