KEŽMAROK. Do Kežmarku sa vo štvrtok po zhruba troch mesiacoch vrátil takmer päťstoročný zvon Campana Maxima z Kežmarku, ktorý je piatym najväčším zvonom na Slovensku.
Za sebou má zváranie v nemeckom meste Nördlingen, kde sa nachádza jediná kvalifikovaná dielňa na zváranie zvonov v Európe.
„Zvon bol už dlhší čas prasknutý na dvoch miestach, zrejme aj pár desiatok rokov, zvonilo sa na ňom len sporadicky. Prasknutý bol v mieste úderu srdca, druhá prasklina bola na boku,“ povedal koordinátor projektu a odborný poradca Michal Dirga.
Opravený zvon vo štvrtok dopoludnia za pomoci žeriava opätovne umiestnili do národnej kultúrnej pamiatky, renesančnej zvonice pri Bazilike sv. Kríža.
Zvoniť začne o mesiac
Zvoniť však začne až zhruba o mesiac, dovtedy budú pracovať na výrobe zvonového príslušenstva.
Svojím vekom patrí kežmarský zvon k najstarším zvonom Spiša a dokonca aj Slovenska, pochádza z roku 1525.
Zvoní sa na ňom len niekoľkokrát do roka.
Zo zvonice ho demontovali začiatkom júla a následne previezli do Nemecka, reštaurovaný bol vôbec po prvýkrát.
„Celú akciu sme vybavovali zhruba od januára, museli sme komunikovať s ministerstvom kultúry i pamiatkovým úradom,“ vysvetlil Dirga.
Ako pripomenul, zváranie zvona je špecifické v tom, že ide o hudobný nástroj, ktorému je potrebné prinavrátiť jeho pôvodný hlas, nešlo teda o jednoduchú prácu.
„Trhlina vo zvone sa vybrúsi a celý zvon obalí izolačným materiálom, aby mohol byť zahriaty na približne 400 stupňov Celzia. Následne je vybrúsené miesto zvárané autogénnou hmotou, ktorá má totožné zloženie ako zvon. Zvon potom musí v peci pomaly chladnúť,“ opísal proces Dirga.
Zvon zvesili zo zvonice od jeho inštalovania vôbec po prvýkrát.
Vzácny 500-ročný zvon z kežmarskej zvonice obnovia v Nemecku Čítajte Nevedno, kto ho ulial
„Je nesignovaný, takže nevieme, kto ho ulial. Isté je, že zvonica sa začala stavať až v čase, keď už bol zvon odliaty,“ uviedol Dirga.
Jeho latinský názov Campana Maxima v preklade znamená Najväčší zvon.
„Na južnej strane je na ňom vyobrazený erb mesta Kežmarok a reliéf Boha Všemohúceho. Na severnej strane je umiestnený reliéf Panny Márie s Ježiškom,“ opísal zvon Dirga.
Práve vďaka plánovaným prácam sa podarilo zvon aj po prvýkrát odvážiť.
Žeriav, ktorý zvon po príchode do zváracej dielne vykladal, ukázal podľa Dirgu váhu 4 300 kilogramov.
Po overení váhy ho tak posunuli zo šiesteho na piate miesto v tabuľke najväčších zvonov Slovenska.
Aby ho dokázali zvesiť zo zvonice, museli na nej rozobrať okno, z ktorého vybrali dva pieskovcové stĺpy.
Zvoniť budú ručne
Na niekoľko storočí starom zvone sa bude aj naďalej zvoniť ručne.
„Toto bola aj podmienka pamiatkarov, aby zvon fungoval na báze ručného zvonenia. Kým to nie je veľmi naliehavé, tak elektrifikácia nie je prípustná,“ povedal Dirga.
Návratu zvona sa tak vo štvrtok potešil aj miestny zvonár Cyril Vavrošek, teraz už len očakáva, aký bude vydávať zvuk.
„Som rád, že ho máme znova doma, že budeme opäť počuť jeho zvuk, chýbal nám. Dúfam, že bude dobre zvoniť,“ povedal zvonár, ktorý tento zvon ručne rozoznieva už jedenásť rokov.
„Keď zvon praskne, vydáva zvuk ako hrniec. Avšak normálny zvon, keď sa po ňom udrie, má svoj zvuk, ktorý sa priam nesie,“ doplnil Dirga.
Vo zvonici pri Bazilike sv. Kríža sa okrem tohto veľkého zvona nachádzajú ešte dva menšie zvony, ktoré pochádzajú z rokov 1982 a 1983.
„Väčší z nich váži 1 160 kilogramov, menší 850 kilogramov. Oba pochádzajú z dodnes činnej dielne v Brodku u Přerova na Morave,“ doplnil koordinátor projektu zvárania kežmarského zvonu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
