ROŽŇAVA. Zachované neskorogotické klenby v lodi i presbytériu, prepracované kamenné pastofórium, hneď dve bočné kaplnky, na svoju dobu pokročilé portály či pôvodná kamenná empora.
Tým všetkým sa môže pochváliť biskupská katedrála v Rožňave – Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Predstavuje veľmi peknú ukážku neskorej gotiky na Slovensku, ktorá akcentovala vo svojej dobe moderné prvky použité v Prešove, Košiciach či Bratislave.
Napriek tomu však rožňavský chrám patrí medzi málo známe pamiatky stredovekej architektúry na Slovensku a aj v Gemeri je zatienený viacerými tunajšími kostolmi.
Výstavba za podpory mešťanov a remeselníkov
Neskorogotickú prestavbu budúcej katedrály na prelome 15. a 16. storočia si vyžiadali rozsiahle škody, ktoré stavba utrpela počas bojov s bratríkmi v tretej štvrtine 15. storočia. Inicioval ju Tomáš Bakóc, ktorý sa v roku 1497 stal ostrihomským arcibiskupom, keďže mesto patrilo do majetku tejto arcidiecézy. Pridali sa k nemu aj miestni mešťania a remeselníci žijúci vo vtedy prosperujúcej Rožňave.
Vďaka tomu sa na stavbe podieľali významní majstri, blízki napríklad Majstrovi Jánovi z Prešova (zaklenutie Kaplnky sv. Kríža a západná empora) či dokonca na bratislavskom Dóme sv. Martina.
Prestavbou vzniklo v Rožňave reprezentatívne dvojlodie zaklenuté na tri nosné piliere s priestranným a presvetleným presbytériom, honosnou Kaplnkou sv. Kríža na severnej a menšou Kaplnkou sv. Anny na južnej strane.
Táto rozsiahla prestavba sa ukončila v roku 1518. Bolo to v čase, keď už aj na Slovensko prenikali vplyvy renesancie. Nie je preto prekvapujúce, že ich nájdeme aj v Rožňave.
Krásnou ukážkou už nového smeru v umení je portál do Kaplnky sv. Kríža, zdobený erbom arcibiskupa Bakóca. Odborníci za jeho autora považujú Vincenta z Dubrovníka.
Z tohto obdobia pochádza aj najznámejšia pamiatka z kostola – obraz Metercie – sv. Anny a Panny Márie s Ježiškom datovaný do roku 1513. Má blízko ku dobovému umeniu tabuľovej maľby v nemeckom Sasku a preslávilo sa aj podrobným zachytením banských prác v pozadí.
Časovo stojí na pomedzí neskorej gotiky a renesancie a Slovenská národná galéria v Bratislave si obraz zvolila ako hlavnú upútavku na výstavu o renesančnom umení v rokoch 2009-2010.
Tajomný predchodca
História samotnej katedrály však siaha omnoho ďalej než do prelomu 15. a 16. storočia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
