LACKOVÁ. Pletené košíky, ošatky či iné výrobky z vŕbového prútia sa nájdu hádam vo všetkých domoch v obci Lacková, okres Stará Ľubovňa.
Tradičná výroba, ktorou je táto dedinka známa už niekoľko storočí, aj dnes dotvára jej kolorit. Na znak úcty k svojim predkom tu vytvorili jedinečnú košikársku expozíciu.
"Od nepamäti chodili do našej dediny obchodníci a vykupovali koše, ktoré potom rozvážali po okolí a dostali aj ďaleko za hranice. Bolo to v časoch, keď bol pletený kôš či noša neodmysliteľnou súčasťou každého domu. Veľa z tých starších vecí sa zachovalo a vďaka ľuďom, ktorí ich priniesli a mohla vzniknúť táto expozícia," vysvetľuje rodák z Lackovej Alojz Gallík.
On sám sa venuje pleteniu košov už od malička a naučil sa to od svojich starých rodičov. Spod jeho rúk ich už vyšlo veľa a mnohé z nich sa dostali aj do zahraničia.
Vôbec by vraj nebol prekvapený, ak by na veľkonočné svätenie niekde v Amerike niesli pokrmy v košíku, ktorý uplietli v tejto zamagurskej dedinke.
Skúsenosti odovzdávajú mladým
Dnes ešte niektorí obyvatelia Lackovej odovzdávajú svoje skúsenosti mladej generácii.
Okrem podujatia Lackovský košík, kde sa v rámci prezentácie tradícií hrajú aj dramatické pásma, organizovali vlani miestni košikári aj workshop pre deti, ktorých sa zišlo viac ako 30 z celého okolia.
Košíky sa pletú z vŕbového prútia, ktoré zberajú okolo tamojšieho potoka. Prúty sa zberajú neskoro na jeseň, keď už sú dozreté a pred tým, ako sa s nimi ide robiť, musia ich tri hodiny variť. Každý prútik sa musí dokonale očistiť a počas zimných večerov sa mohlo pliesť.
"Pamätám si, ako malý chlapec som sa vrátil zo školy, dedo alebo otec mi dal viazaničku prútov a pokiaľ som ich neočistil, sánkovať som sa nešiel," spomína na detské časy dôchodca Alojz.
Koše sa v minulosti používali v každom dome a na každom gazdovstve. Nosili v nich chlieb, odkladali do nich zeleninu, ovocie, prevážali seno, drevo i uhlie. V 50. a 60. rokoch sa robili dokonca koše na smeti.
"Od Bardejova chodili priekupníci a už ich viezli do Čiech, do Košíc, do Popradu. Dávnejšie chodili s konskými záprahmi. Po vojne boli zasa také autobusy, ktoré mali na streche ohrádku, aj tie boli plné. Dnes by nás ani pán šofér nezobral," hovorí dôchodca.
Vzácne kúsky
Súčasná expozícia priestorov obecného úradu má vyše sto exponátov okrem prútených vecí, ktoré sa kedysi bežne používali v domácnostiach, sú tu ozdobné predmety, nábytok z prútia, kvetináče a pod.
Najvzácnejší kus prepožičala expozícii práve rodina pána Alojza.
"Prútený cestovný kufor mám od svojej starej mamy. Mala v ňom zbalené veci, keď sa vracala so svojimi rodičmi v roku 1903 z Ameriky na Slovensko. Roky bol na pôjde. Keď som ho čistil, až sa mi triasli ruky, pri spomienkach na starých rodičov. Mám ešte niekoľko vzácnych prútených vecí po otcovi, ktoré sa mi podarilo zachrániť, ale tie nedám nikomu," hovorí Alojz.
Hoci sa venuje pleteniu košíkov už viac ako 50 rokov, má vraj ešte jeden nesplnený malý sen. Pokiaľ mu zdravie a ruky slúžia, rád by pre svoju dedinu uplietol veľké prútené veľkonočné vajce, ktoré by ju zdobilo počas sviatkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
