PLAVEČ. Už tretí rok pokračujú práce na obnove hradu Plaveč v Staroľubovnianskom okrese, do ktorých boli zapojení aj nezamestnaní.
Podľa Martina Sárossyho, koordinátora projektu obnovy hradu, ktorý realizuje obec Plaveč, sa pamiatka postupne stáva zaujímavejšou aj pre návštevníkov.
„Opravujeme obvodovú časť hradu, keďže centrálna je zasypaná. Po troch rokoch prác sa nám podarilo zakonzervovať do konečného stavu asi štvrtinu, o 15 rokov by mal byť celý obvod zrekonštruovaný,“ povedal Sárossy.
Hrad Plaveč je spomedzi východoslovenských jeden z najdostupnejších, autom sa dá dostať takmer až k jeho hradnej bráne, z architektúry má však zachovaného málo.
Vlani sa podarilo z väčšej časti dokončiť konzerváciu juhovýchodného hradbového systému, obnovila sa aj časť východnej bašty a počas archeologického výskumu sa podarilo odkryť tretie podlažie pod juhovýchodnou baštou, o ktorom sa nevedelo.
Problémom bol kameň
Tento rok sa s rekonštrukčnými prácami začalo v máji po archeologickom výskume interiéru východnej bašty.
„Spočívali v obnove zrútenej krížovej klenby vo vnútri tejto bašty. Bolo potrebné vytriediť kamene, ktoré majú špecifický tvar. Takýto kameň už ale veľmi na hrade nebol, respektíve v závaloch sme ho nenašli, stavba je tak o to náročnejšia. Pravdepodobne sa tento kameň stal zdrojom pre miestnych obyvateľov v dávnej minulosti, možno aj 150 rokov dozadu,“ vysvetlil Sárossy.
Kameň sa však nakoniec podarilo získať. „Predpokladám, že ešte dva týždne potrvá, kým zasadíme posledný klin, čím sa klenba stane samonosná, následne bude zrieť počas celého roka,“ dodal.
Po týchto prácach by malo nasledovať zazimovanie a zasypanie ochrannou vrstvou zeminy.
„Tým získame nový interiér hradu, čo je pre tento hrad veľmi hodnotná a významná vec, keďže sa zachovali len nadzemné zvyšky a všetky podzemné priestory sú zasypané,“ povedal.
Podarilo sa tiež nájsť napojenie tohto priestoru z vnútornej strany hradu.
„Je to však vyplnené závalom, čo ale otvára priestor pre práce v mesiacoch november a december, kým bude ešte projekt trvať. Bez ohľadu na to, či budú mrazy, dážď alebo vietor, by sme už vedeli pracovať pod klenbou nad hlavou a postupne odkrývať spodné podlažie, v ktorom je klenba zachovaná, tým by interiér bol navyše aj poschodový,“ vysvetlil Saróssy, podľa ktorého sa ponúka viacero možností pre zatraktívnenie hradu.
Zapojili aj nezamestnaných
Všetky výsledky prác sú podľa Sárossyho možné len vďaka celoslovenskému projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva, ktorý sa realizuje vďaka finančnej podpore z Európskeho sociálneho fondu.
Cieľom projektu, do ktorého sa zapojilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s ministerstvom práce a ministerstvom kultúry, bolo vytvoriť krátkodobé pracovné miesta pre nezamestnaných.
„Bez tejto pomoci by to bolo určite aj finančne náročnejšie. Tento projekt hradí minimálnu mzdu, ak by sme ale realizovali rovnaké práce cez nejakú firmu, zo skúsenosti vieme, že by to bolo oveľa drahšie. Vďaka patrí aj tým ľuďom, ktorí chcú pracovať v pomerne náročných podmienkach, a to v exteriéri a s ťažkými bremenami. Všetci tiež musia mať potvrdenie od lekára, že sú spôsobilí na prácu s bremenami. Ich zapojenie je efektívne,“ uviedol Sárossy.
Verí, že obci Plaveč, ktorá projekt spolufinancovala, sa to všetko vráti.
„Potvrdzuje to aj augustové podujatie Deň hradu Plaveč, ktorý prezentuje pamiatku. Je zaujímavý nielen pre návštevníkov, ale ponúka aj príležitosť pre miestnych, aby si zarobili či už ako predávajúci v stánkoch, účinkujúci, a podobne,“ dodal.
Fakty
Kamenný hrad Plaveč leží na miernom návrší nad rovnomennou obcou.
Postavený bol okolo roku 1294 ako pohraničná pevnosť, vybudovať ho dal šľachtic Arnold.
Jeho súčasný názov je odvodený pravdepodobne od názvu kmeňa Plavcov, ktorí obývali pohraničné oblasti vtedajšieho Uhorska.
Na hrade sa vystriedali viacerí panovníci a významné uhorské rodiny, v 18. storočí hrad stratil vojenský význam.
Jeho poslednými obyvateľmi ešte v 19. storočí boli Paloszayovci, pre narušenú statiku hradu sa však presťahovali do kaštieľa pri Plavči.
Hrad v roku 1856 postihol ničivý požiar, odvtedy pustol.
V súčasnosti sa na mieste sídla nachádzajú len zvyšky vysokých múrov obytného krídla a obrannej delovej bašty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
