POPRAD, TATRY. Vzácnych lesov vo Vysokých Tatrách ubúda. Po veternej kalamite ostalo ležať prachom množstvo stromov. Rozšírili sa lykožrúty.
Takmer polovica bezzásahového územia je úplne rozvrátená. Prichádzajú prognózy. Ak nedôjde k zmene prístupu, lesy na dlhé desaťročia z oblastí vymiznú.
„Viac ako desať rokov sa prizeráme, ako nám tatranské lesy doslova zomierajú pred očami,“ povedala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.
Nenásytný lykožrút likviduje nielen plochy, ktoré zasiahla veterná smršť, ale aj zdravé lesy.
Lesníci tvrdia, že poradiť by si s nim vedeli. Pre zákon o ochrane prírody ale majú zviazané ruky.
„Vieme urobiť opatrenia. Máme riešenia. V piatom stupni je nutné drevo odkôrniť a zabrániť jeho šíreniu,“ povedal Jozef Staško, riaditeľ Lesov Slovenskej republiky.
„Lykožrúta musíme predbehnúť, nájsť ho aktívneho v stromoch. To je kľúč k tomu, aby sme pomohli prírode,“ povedal Ján Slivinský zo Štátnych lesov Tatranského národného parku.
Viacero nástrah
Vo vyschnutom a mŕtvom lese dochádza k erózii pôdy, vysychaniu studničiek, či horských potokov.
V Tatranskej Javorine si lykožrút pochutnal už na 35 percentách lesa.
Nástrah so sebou prináša viac. „Bola som v Bielovodskej doline. Stromy napadnuté lykožrútom sú suché, môžu spadnúť. Ohrozené môžu byť životy ľudí. Chodia tam turisti. Ak náhodou príde teplo a niekto škrtne zápalkou, zhorí to,“ povedala Matečná.
(zdroj: Jana Pisarčíková)Čakať sa neoplatí
Zbaviť drevo kôry, použiť feromónové lapače a zavčasu vyhľadať napadnuté stromy, či odstrániť kvantum dreva z vodných tokov. To sú vízie lesníkov, ktorými by lesu mohli pomôcť.
Ľuboš Németh, generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra, sa prikláňa k názoru, že čakať na to, že si príroda pomôže sama, nie je na mieste.
„Ak vám ochorie dieťa, nikto nečaká na to, či samo vyzdravie.“
(zdroj: Jana Pisarčíková)Budú žiadať výnimky
Premnožený hmyz v Tatrách teda donúti odborníkov sadnúť si spolu za okrúhly stôl.
„Ak nepôjdeme do zmeny zákona, chceme aspoň vo štvrtom, piatom stupni ochrany prírody, teda tam, kde je tá situácia kritická, aby boli vydané výnimky. Toto je náš cieľ. Ak sa nepohneme s výnimkou, budeme iniciovať aj zmenu zákona,“ uzavrela Matečná.
Reakcia envirorezortu na vyjadrenia lesníkov
Informácie, že vo Vysokých Tatrách hrozí vážne riziko nenávratného odlesnenia veľkých lesných plôch a niektoré územia zostanú už navždy bez lesov, považuje rezort životného prostredia za nešťastné a pravdepodobne vychádzajú z nedostatočnej znalosti situácie v území, nakoľko takýto stav ani reálne nemôže nastať.
Po vetrovej kalamite v novembri 2004, ale i po víchrici Žofia v roku 2014, boli dočasne odlesnené plochy s nižším stupňom ochrany po spracovaní dreva lesníkmi následne zalesnené.
Na druhej strane v rezerváciách t.j. lokalitách budúcej A zóny s najprísnejším stupňom ochrany sa o zalesnenie, ktoré trvalo o niečo dlhšie, postarala sama príroda.
Na plochách pod kalamitným lesom teraz rastú vitálne mladé smreky, brezy, jarabiny, jedle a borovice.
Ministerstvo životného prostredia SR presadzuje v týchto, z pohľadu ochrany prírody najhodnotnejších, lokalitách také opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu jedinečných lesných komplexov bez priameho zásahu človeka.
"Sme pripravení na konštruktívnu diskusiu s každým, kto má záujem chrániť prírodné bohatstvo našich veľhôr. Nebolo by správne vnímať tento stav len z ekonomického a lesníckeho hľadiska a nie z pohľadu ochrany prírody. Komunikácia musí byť založená na vedeckých a praktických poznatkoch, nie na emóciách," povedal minister životného prostredia László Sólymos.
Opodstatnenosť tzv. bezzásahového režimu v prírodných rezerváciách zdôrazňuje aj Štátna ochrana prírody SR.
"Tieto unikátne lesné spoločenstvá boli v minulosti na základe rozsiahleho mapovania zaradené medzi pôvodné, ľudskou činnosťou málo narušené biotopy európskeho a národného významu. V týchto oblastiach sa dlhodobo nevykonávajú priame lesohospodárske zásahy a to najmä z dôvodu ich nedostupnosti a ich prísnej ochrany," doplnil generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Milan Boroš.
Ak sa v prípade Tatranského národného parku, hovorí len o škodách na drevnej hmote, ktorú spôsobil vietor alebo lykožrút a o potrebe aktívnych ľudských zásahov, potom je pohľad na najstarší národný park značne zjednodušený a je skôr pohľadom na klasický lesný závod, ktorého prioritou pri hospodárení v lese je najmä ekonomika.
"Zastávame odborný názor, že zachovať prírodu Tatier so všetkou rozmanitosťou biodiverzity je potrebné s minimom vplyvov človeka a ponechaním vývoja na prírodné procesy. Takéto územie bude navštevované a vyhľadávané, bude lákať svojou rozmanitosťou a divokosťou, bude možné vidieť všetky pôvodné druhy v prirodzených biotopoch, bez ovplyvnenia človekom," zdôraznil riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.
Už v roku 2008 Správa Tatranského národného parku na základe dohody so Štátnymi lesmi TANAPu vyčlenili v jestvujúcich rezerváciách s priradeným piatym stupňom ochrany, plochy s nižšou prírodoochrannou hodnotou, kde bola udelením výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny povolená ťažba kalamitného dreva.
Po vykonaní spracovania kalamity boli vždy plochy následne zalesnené.
Po vzájomnej dohode a súhlasu užívateľa pozemkov štátu sa taktiež definovali plochy do budúcej A zóny, kde došlo k dohode, že všetky procesy budú ponechané prírode s prioritou sledovania prirodzeného vývoja v biotopoch európskeho významu.
Táto dohoda je dodnes súčasťou rozhodnutí orgánov štátnej správy a taktiež súčasťou plánov starostlivosti o les.
"Z toho dôvodu nám nie je dosť jasné, ktorých lesných porastov sa majú v TANAPe návrhy takzvaných záchranných opatrení dotýkať. Nevidíme racionalitu takejto činnosti, predpokladáme značné škody na mladom prirodzenom lese, keďže od kalamity v Bielovodskej doline uplynie čoskoro dvadsať rokov a od novembrovej kalamity z roku 2004 dvanásť rokov," dodal Pavol Majko.
Navrhovaná A zóna v TANAPe má najvyššiu prírodoochrannú hodnotu. Vyznačuje sa autoregulačnou, autoregeneračnou a autoreprodukčnou schopnosťou s vysokým stupňom homeostázy a dobrou ekologickou stabilitou.
Takéto komplexy je potrebné ponechať bez ľudského zásahu tak, aby tu mohli prebiehať prirodzené prírodné procesy. (tasr)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
