KEŽMAROK. Kežmarský kostol ukrýva zaujímavosti a tajomstvá pochované v minulosti. Pôvodná podoba sakrálnej pamiatky sa do dnešných čias nezachovala. Po ničivých požiaroch prešiel kompletnými opravami. Posledná generálna oprava mariánskeho kostola sa uskutočnila už v tomto storočí.
Kežmarok bol slobodným kráľovským mestom, pokiaľ sa priamo na jeho území nepostavil hrad (prvá zmienka je z r. 1463). Hradné panstvo – hlavne štyri generácie rodiny Thököly – sa snažili mešťanov zbaviť všetkých práv.
Boje o slobodu trvali takmer 200 rokov.
Aby sa Kežmarčania zbavili hradných pánov, hľadali pomoc, kde sa len dalo. Hoci bolo mesto evanjelické, žila tu väčšina Nemcov, požiadalo o pomoc aj katolícku cirkev.
Napokon za pomoci všetkých orodovníkov a panovníka sa Kežmarok r. 1651 vykúpil spod hradných pánov a znova sa stal slobodným kráľovským mestom.
Prejav vďaky
Za pomoc sa bolo treba odvďačiť, a tak katolícka cirkev, ktorej pôvodný kostol užívali evanjelici – dostala od mesta tri domy v zástavbe Hradnej ulice, aby si na ich mieste postavila kostol.
Kostol vznikol medzi rokmi 1651 – 1654 a zapadá presne do uličnej zástavby. Navštevovali ho hlavne Slováci, preto ho po stáročia volali aj slovenským kostolom.
Roku 1670 v období rekatolizácie prichádza do Kežmarku paulínsky rád a kostol začali volať aj paulínskym.
Keďže kostol bol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, dodnes ho volajú aj mariánskym.
Kostol zničili plamene
Ako zo začiatku kostol vyzeral, nevieme, ale podľa popisu kežmarského pedagóga a historika Juraja Bohuša asi z r. 1720 (tieto popisy mesta sú zatiaľ najstaršími zachovanými popismi jednotlivých pamiatok) bol pomerne skromnou stavbou, zaklenutou dreveným stropom a vo vežičke boli umiestnené dva zvony.
Roku 1741 postihol Kežmarok veľký požiar, zhorela takmer celá Hradná ulica a spolu s ňou aj kostol. Nová stavba sa budovala v rokoch 1747 – 1756. V roku 1767 a v ďalších rokoch sa upravovala.
Latinské nápisy a maľby na fasáde sa do súčasnosti nezachovali, podobne ako aj vežička. Zachovala sa však malá krypta.
Baroková stavba
Hoci barokové stavby v Kežmarku, ako napríklad hradná kaplnka, pochádzajú z polovice 17. storočia, tento kostol je postavený v slohu baroka o sto rokov neskôr a prevažne aj jeho zariadenie v jednoloďovom interiéri bolo, ale ešte aj je barokové.
Dva rady lavíc, kazateľnica, krstiteľnica a dva obrazy, obraz sv. Pavla – pustovníka a obraz sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, boli kedysi na bočných oltároch.
Hlavný oltár bol dokončený v roku 1772 a jeho ústredným obrazom bolo Navštívenie Panny Márie. Sochy predstavujú sv. Joachyma a sv. Annu. Hore je Duch svätý v podobe holubice.
Pred oltárom je oltárna menza a tabernákulum na uloženie nádob s eucharistiou.
Zaujímavá kazateľnica
Veľkou zaujímavosťou je kazateľnica. Hoci jej jadro je datované rokom 1776, drevorezbárske práce sú najmenej o sto rokov staršie a predpokladá sa, že ich autorom je tá istá osoba, ktorá pracovala aj na vytvorení kazateľnice v hradnej kaplnke, a tá pochádza z rokov 1657 – 1658. A v týchto rokoch mariánsky kostol vznikal.
Podobných zaujímavostí a „tajomstiev“ by sme našli určite oveľa viac.
Hoci znak paulínov palma, na jej vrchole sedí havran s bochníkom chleba v zobáku a pod palmou sú dva levy z fasády zmizol, predsa ho v kostole nachádzame. Je na dverách do sakristie a na organovom chóre. Pôvodný organ mal sedem registrov, ale tak isto aj nový z roku 1904.
Ďalší ničivý požiar
Rok 1787 postihol Kežmarok katastrofálny požiar. Zhorelo takmer celé mesto, spolu 348 domov. Zachránilo sa len 88 domov. Ľudia pred páľavou utekali von z mesta, aby si zachránili holé životy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
