POPRAD. Podtatranské múzeum v Poprade si tento rok pripomína 140 rokov od svojho vzniku a tiež 130 rokov od postavenia budovy, v ktorej sídli aj v súčasnosti.
Jeho počiatky sa oficiálne spájajú s 10. augustom 1876, keď na valnom zhromaždení Uhorského Karpatského spolku prijali uznesenie o vzniku múzejného stavebného fondu.
O založení múzea sa však podľa riaditeľky dnešného Podtatranského múzea Magdalény Bekessovej uvažovalo už skôr.
„Na zasadnutí Mestskej rady v Poprade v marci 1870 sa hovorilo o vývoji mesta od začiatku 19. storočia a rovnako bol načrtnutý aj plán jeho ďalšieho rozvoja do roku 1910. Týkalo sa to aj rozvoja turistiky, cestovného ruchu a kultúry a jednou z úloh bolo aj založenie múzea,“ povedala.
Realizáciou tejto úlohy bol poverený miestny mecenáš Dávid Husz (1813 – 1889).
Najprv sídlilo v Kežmarku
Novovzniknuté múzeum sídlilo vo svojich začiatkoch v Kežmarku, nemalo však svoju budovu.
„Všetko bolo ešte v štádiu rozvoja, začali sa získavať prvé zbierky, no nebolo ich kam ukladať, a tak putovali aj po súkromných bytoch profesorov kežmarského lýcea. Múzeum sústreďovalo predmety, ale ešte aktívnu prezentačnú, či odbornú činnosť nevyvíjalo,“ opísala prvé roky fungovania múzea riaditeľka.
Vybudovaniu budovy, v ktorej sídli múzeum dnes, predchádzalo súperenie nadšencov muzeálnej myšlienky členov Uhorského Karpatského spolku z Popradu a Veľkej, ktoré sa skončilo založením dvoch samostatných múzeí.
Vo Veľkej v roku 1881 vznikol miestny muzeálny spolok Spoločnosť Velického Tatranského múzea, ktorý múzejné zbierky sprístupnil širokej verejnosti v roku 1882 v priestoroch evanjelickej fary vo Veľkej.
„Základný kameň budovy Karpatského múzea v Poprade položili 22. júla 1885 na mieste súčasného múzea. Pozemok na výstavbu venoval Dávid Husz, ktorý vyvíjal veľké úsilie počas budovania múzea,“ pripomenula Bekessová.
Stavbu dokončili 21. augusta 1886 a zbierky boli verejnosti sprístupnené o rok neskôr, 6. augusta 1887.
Zbierky sa spojili
V pôvodnom stavebnom rozsahu mala budova asi dve pätiny terajšieho rozsahu. Ako ďalej informovala riaditeľka múzea, v roku 1907 ju rozšírili, v tom čase malo múzeum približne 24-tisíc zbierkových predmetov.
Ďalšie dobudovanie prišlo v roku 1926, keď sa v Poprade mala konať prvá Poľovnícka výstava pre Slovensko. Obe múzeá, Tatranské a Karpatské, boli nakoniec spojené a ich zbierky sa dostali pod jednu strechu až v júli 1945.
Spoločné múzeum nieslo názov Tatranské múzeum okresu Popradského so sídlom v Poprade. Popradské múzeum bolo prvým povojnovým obnoveným múzeom s okresnou pôsobnosťou na Slovensku.
V rokoch 1957 až 1959 malo v budove múzea sídlo aj novovzniknuté Múzeum Tatranského národného parku.
Názov od roku 1961
Názov Podtatranské múzeum v Poprade nesie inštitúcia od roku 1961. Od roku 2002 je jej zriaďovateľom Úrad Prešovského samosprávneho kraja.
V súčasnosti je pre rozsiahlu rekonštrukciu od februára minulého roka zatvorené, verejnosti ho podľa jeho riaditeľky zrejme sprístupnia najskôr až na jar budúceho roka. Dnes múzeum eviduje viac ako 52-tisíc kusov zbierkových predmetov.
„Máme tu zastúpené zbierky z prírodovedných odborov, ako je paleontológia, mineralógia, zoológia a botanika. Čo sa týka spoločenských vied, tak sú tu v dosť veľkom počte zbierkové predmety z archeológie, ale aj histórie, v ktorej máme špeciálne vyčlenený fond numizmatiky, a máme tiež fond umenia a fond etnológie,“ vymenovala Bekessová.
Múzeum má aj svoju knižnicu, v ktorej uchováva viac ako 18-tisíc zväzkov kníh, najstaršie pochádzajú zo 16. storočia. Tridsať kníh vyhlásili za historický knižničný dokument.
Podtatranské múzeum, ktoré sídli v budove na Vajanského ulici v centre Popradu, má od roku 1974 svoju pobočku aj v meštianskom dome na Sobotskom námestí v mestskej časti Spišská Sobota.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
