LEVOČA. Mnohí návštevníci Levoče spravidla absolvujú prehliadku tunajšieho námestia, pričom najväčšiu pozornosť venujú Bazilike sv. Jakuba. Zaslúžene.
No Levoča oplýva vzácnymi pamiatkami aj mimo námestia.
Levoča počas stáročí zohrávala kľúčovú pozíciu v dejinách Spiša. Stala sa jeho prirodzeným administratívnym i hospodárskym centrom. Jej najväčšími konkurentmi v regióne boli mestá Kežmarok a Spišská Nová Ves.
Počiatky Levoče siahajú do čias, z ktorých sa o Spiši nezachovali žiadne písomné správy. Sídlo už vo včasnostredovekom období ťažilo zo svojej výhodnej polohy na najvýznamnejšej obchodnej ceste (Magna via), ktorá viedla strednou časťou Spiša od Šariša smerom na Liptov.
Levoča sa vyvinula pri najväčšom ľavostrannom prítoku Hornádu, podľa ktorého dostala svoje pomenovanie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že sídla nazvané podľa riek a potokov patria k najstarším v ich povodí.
Obdobne to možno konštatovať aj o Poprade, ktorý patrí k najstarobylejším stredovekým sídlam Popradskej kotliny.
Odkryté základy kostola sv. Mikuláša
Levoča má prinajmenšom tisícročnú históriu, hoci z prvých storočí jej existencie sa písomné správy nezachovali. Archeológom sa však na jej území podarilo odkryť základy románskeho kostola sv. Mikuláša.
Uvedené patrocínium svedčí o významnej pozícii Levoče v hospodárskom živote ranostredovekého Spiša. Svätý Mikuláš bol okrem iného patrónom kupcov.
Výrazným medzníkom v dejinách Spiša sa stal tatársky vpád, po ktorom pozval panovník Belo IV. do Uhorského kráľovstva nových osadníkov. Po roku 1242 sa saskí prisťahovalci rozhodli usadiť, okrem mnohých iných sídiel, aj na území starobylej trhovej osady so slovenským názvom Levoča.
Záležalo im ale na tom, aby sa obnovené sídlo mohlo v prípade nebezpečenstva brániť.
Významné postavenie mesta
Pôvodná Levoča s kostolom sv. Mikuláša ležala v údolí. Saskí osadníci vybrali pre výstavbu novej Levoče vyvýšeninu asi dva kilometre severnejšie od miesta, kde stála stará Levoča.
O významnom postavení novej Levoče na Spiši v 13. storočí svedčí skutočnosť, že už v roku 1271 sa spomína ako hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov.
Je tu ešte ďalší zaujímavý fakt. Pred tatárskym vpádom, pred rokom 1241, existoval v našom regióne iba jeden kláštor. V blízkosti Spišského Štiavnika, v údolí, ktoré sa dodnes volá mariánske, sa v dvadsiatych rokoch 13. storočia z iniciatívy kráľovskej rodiny usadili cisterciti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
