SPIŠSKÁ SOBOTA. Ak by sa malo vymenovať päť historických sídiel, ktoré by nemal obísť návštevník nášho regiónu, rozhodne by medzi nimi nemala chýbať Spišská Sobota. A to napriek tomu, že od polovice 20. storočia neexistuje ako samostatná obec. V roku 1946 sa totižto stala súčasťou Popradu.
Niekdajší obyvatelia Spišskej Soboty by boli veľmi prekvapení, ak by zistili, že ich starobylé sídlo je v súčasnosti iba mestskou časťou Popradu.
Celé stáročia bola pozícia Spišskej Soboty v porovnaní s Popradom oveľa významnejšia. To si ale musíme pripomenúť niekoľko faktov z minulosti.
O dôležitom postavení sídla už v období včasného stredoveku svedčí jeho názov. Počas 11. a 12. storočia sa v našom regióne sformovalo niekoľko trhových centier.
Na hornom Spiši, v údolí rieky Poprad to boli dve lokality – Spišská Sobota a Kežmarok. Týždenné trhy sa v prvej z nich konali počas sobôt, v druhej každý pondelok.
O premyslenom rozvrhnutí trhových dní v našom regióne svedčí pomenovanie Spišského Štvrtku, kde sa trhovníci zasa schádzali počas štvrtkov.
Na križovatke dvoch obchodných ciest
Spišská Sobota vďačila svojmu rozkvetu výhodnej polohe na križovatke dvoch najvýznamnejších obchodných ciest, ktoré viedli naším regiónom.
Jedna smerovala od Šariša na Liptov, druhá údolím rieky Poprad na sever do Poľska. Nové možnosti rozvoja sídla sa naskytli po tatárskom vpáde, po roku 1242, keď do zničeného kráľovstva pozval nových osadníkov uhorský panovník Belo IV. Najviac ich vtedy prišlo z nemeckých krajov.
Noví osadníci sa výraznou mierou zaslúžili o obnovu sídelnej siete na Spiši, vrátane trhovej osady s názvom Sobota.
Trhy v sobotu
Keď sa v roku 1256 vymedzovali hranice neskorších Filíc, začínali sa na lúke, ktorá sa tiahla od sobotného trhoviska (Forum Sabati). Takto sa pred 760 rokmi prvýkrát spomína Spišská Sobota.
Odvtedy sa v písomných prameňoch uvádzala pod viacerými názvami. Nebolo javom výnimočným, že saskí osadníci dávali obnoveným sídlam po tatárskom vpáde alternatívne pomenovania.
Takto sa popri pôvodnom slovenskom výraze Sobota začal používať názov Vrch svätého Juraja (Georgenberg, Mons Sancti Georgii). Spišská Sobota leží na vyvýšenej terase, ktorej dominuje Kostol sv. Juraja.
Jej dávnu trhovú pozíciu potvrdil v roku 1380 kráľ Ľudovít Veľký, keď od neho získala privilégium konať týždenné trhy v sobotu. No nezostalo len pri nich.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
